PÁPEŽ AKO EXPONÁT: V BAZILIKE SV. PETRA V DEKE A BEZ REVERENDY
Vatikán - obraz, ktorý prekvapil, vyviedol z miery a v mnohých zanechal nepríjemný pocit. Pápež František dnes prišiel do Baziliky svätého Petra na invalidnom vozíku, zabalený len do vlnenej deky, nemal oblečenú bielu reverendu, ale iba čierne nohavice.
Jeho tvár je bledá, dýchanie namáhavé, pohľad unavený: vyzerá to, že pápež je viditeľne skúšaný, stále sa zotavuje po obojstrannom zápale pľúc, kvôli ktorému musel byť v posledných dňoch hospitalizovaný. Návšteva – uvádzajú zdroje – bola motivovaná pápežovou vôľou navštíviť hroby svätého Pia X. a Benedikta XV.
„Počas predchádzajúcich rokov takéto modlitebné návštevy nikdy nerobil – je to zvláštne,“ poznamenal jeden z kanonikov Baziliky svätého Petra.
„Nemôže sám dýchať,“ priznal duchovný z Casa Santa Marta. „Pri návšteve britskej kráľovskej rodiny mu na krátky čas odpojili kyslík, a to len kvôli fotografii, ktorá bola dôkladne naaranžovaná, pretože teraz tu panuje hrôza z vašej kritiky.“
Starostlivosť o verejný obraz pápeža je dnes v rukách úzkeho kruhu ľudí, „primitívnych rímskych opilcov a niktošov“. Neoplatí sa ani znova otvárať trápnu kapitolu Dikastéria pre komunikáciu, ktoré už dlhší čas predstavuje jednu z najnepriehľadnejších stránok tohto pontifikátu. Odkaz mieri skôr na tých, ktorí sa dnes konkrétne starajú o „telo pápeža“, o jeho vystupovanie na verejnosti, jeho výjazdy - jednoducho o jeho obraz. V posledných týždňoch sa pápež objavuje na verejnosti v očividne oslabenom stave, pričom je vystavovaný, až predvádzaný, akoby bol symbolom, ktorý treba ukazovať. Robia to niektorí „múdri spolupracovníci“, ktorí ho dnes obklopujú, indivíduá, ktoré roky ostávali na okrajoch scény a teraz hľadajú priestor, aby sa ukazovali.
Minulú nedeľu priviezli pápeža na Námestie svätého Petra bez kabáta – napriek tomu, že bolo chladno. Dnes ho do Vatikánskej baziliky priviezli zabaleného do vlnenej deky uprostred neporiadku, improvizácie a viditeľne zanedbaného prostredia. Špina, ktorá vládne v bazilike pod vedením františkána Maura Gambettiho, o ktorej už niekoľkokrát informovali veriaci a návštevníci, trápnosť scény ešte zvýraznila. „Už dva razy skoro zomrel,“ dodáva trpko jeden z prelátov a otvorene kritizuje rozhodnutie nosiť ho v takomto stave.
Neprítomnosť bielej reverendy dnes určite nemožno ospravedlniť „rekonvalescenciou“. Videli sme ho v reverende aj v nemocnici, aj v uplynulých dňoch. Ide skôr o gesto, ktoré vypovedá niečo hlbšie o Františkovom vzťahu k znakom jeho kňazskej služby a pápežského úradu. Láska k reverende tam nikdy nebola – a kto ho pozná zblízka, to dobre vie. Bolo to 14. marca 2013, deň po jeho zvolení, keď sa František chcel vydať do baziliky Santa Maria Maggiore oblečený v civilnom kňazskom odeve (clergyman). Zasiahol však kardinál Santos Abril y Castelló: „Vaša Svätosť, nemôžete vyjsť bez reverendy. Ľudia by boli pohoršení.”
Pápež odvetil, že ide o súkromnú návštevu. Ešte si neuvedomil, že jeho súkromný život už viac neexistuje.
Dnes sa však ten rozmar vracia. Pápež sa ukazuje tak, ako chce: v nohaviciach a s dekou (video). No účinok medzi veriacimi a prítomnými kanonikmi bol zmätenie, ak nie rozpaky.
„Nevedeli sme, ako reagovať,“ hovorí jeden zo svedkov scény. „Pozreli sme sa jeden na druhého. Nikto nechápal, čo sa deje. Nevedeli sme, či máme cítiť ľútosť nad jeho chorobou, alebo sa radšej zamyslieť a uvedomiť si, že toto rozhodnutie s ňou nijako nesúvisí.“
Veľka kohútov na jednom smetisku
V uplynulých rokoch urobil František všetko pre to, aby sa neobklopoval príliš silnými alebo vplyvnými osobnosťami. Často menil sekretárov a spolupracovníkov, nedôveroval tým, ktorí prejavovali prílišnú samostatnosť alebo iniciatívu. Na jednej strane sa obával, že by si mohli nahromadiť príliš veľa moci, na druhej strane sa vzťahy často narúšali hádami a skutočnými konfliktmi. Nebolo možné takto pokračovať dlhodobo. Stačí si spomenúť na jedného z jeho prvých sekretárov, mons. Guillerma Javiera Karchera, ktorý bol odstránený po tom, čo poskytol jednoduchý rozhovor argentínskym novinám, v ktorom uviedol, že pápež by rád navštívil Argentínu. Nevinná poznámka, ktorá však stačila na to, aby sa jeho pôsobenie skončilo. František je jednoducho taký – náladový, okrem iného aj nezaviazaný voči morálnym pravidlám. A predsa je teraz, vo svojej krehkosti, nútený spoliehať sa na iných, nechať sa viesť. Už si nemôže vyberať všetko sám. Nemôže kontrolovať všetko ani všetkých.
Tu nám znejú slová Ježiša Petrovi: „Veru, veru, hovorím ti: keď si bol mladší, sám si sa opásal a chodil si, kade si chcel; ale keď zostarneš, vystrieš ruky, iný ťa opáše a povedie cestou, kam nechceš.“
Možno však Pán myslel na Petrových bratov – kňazov vedených vierou a ľudskosťou. Nie ambicióznych laikov bez medicínskych kompetencií, ktorí sú však pripraveným hrať sa na hlavných lekárov, bez znalosti talianskeho jazyka, zato s fetišom zaslúžilého komisára Rexa.
silerenonpossum
https://silerenonpossum.com/it/vaticano/