PRÍCHOD “INÉHO” -komentár k LAUDTE DEUM

"A čo bude s tebou, Rím? Nevďačný Rím! Zženštilý Rím, pyšný Rím!

Prišiel si nehľadať iné (...) zabúdajúc, že tvoja sláva je na Golgote"

(sv. Ján Bosco)

Kristus ho nenazval Antikristom, nazval ho "iným": "Ja som prišiel v mene môjho Otca, a neprijímate ma. Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali." (Jn 5, 43). Ten druhý je falošník, človek plný neprávosti, ako ho nazval svätý Pavol (2 Sol 3),  o ktorom tiež vieme, že bude posadnutý samotným satanom. Bude sa vydávať za Boha, ale je to Antikrist. Bude falšovať všetko, najmä náboženstvo. Majstrovský Hugo Wast to vo svojej knihe Šiesta pečať píše: "Náboženskú situáciu sveta v posledných časoch vykresľuje svätý Pavol jedným slovom: discessio. To znamená: veľké odpadnutie". Naďalej vidíme veci, ktoré tejto apostáze napomáhajú. Teraz sa pozrieme na niektoré veci v tomto smere.

Dňa 4. októbra 2023 vyšiel Františkov dokument Laudate Deum. Dokument sa v podstate zaoberá otázkou tzv. klimatických zmien, starostlivosti o "spoločný dom".

Hoci je dokument prezentovaný ako chvála Bohu, teda Laudate Deum, ide skôr o centralizáciu na stvorenie. Už to nie je stvorenie, ktoré ma dvíha k Trojjedinému Bohu a k priateľstvu s ním prostredníctvom prírody, ale teraz sa dokonca sám Boh stáva stvorením. Preto v prvom bode apoštolskej exhortácie čítame: "Chváľte Boha za všetky jeho stvorenia". Toto bolo pozvanie, ktoré svätý František z Assisi vyslovil svojím životom, svojimi piesňami, svojimi gestami. Týmto spôsobom prevzal návrh biblických žalmov a reprodukoval Ježišovu citlivosť voči stvoreniam svojho Otca: "Pozrite sa na poľné ľalie, ako rastú bez námahy a tkania. Hovorím vám pravdu, ani Šalamún v lesku svojej slávy nebol odetý ako jedna z nich" (Mt 6, 28 - 29). "Či sa nepredáva päť vtákov za dva groše? Boh však nezabúda ani na jedného z nich." (Lk 12, 6) Ako môžeme neobdivovať túto Ježišovu nehu voči všetkým, ktorí nás sprevádzajú na našej ceste? Je známe, že spomínaný biblický úryvok nemá nič spoločné so sentimentálnou otázkou Krista po ľaliách a vtáčikoch, ale skôr poukazuje na zverenie človeka Božej Prozreteľnosti, na jeho odovzdanie sa do náručia Trojjediného Boha, ktorý na človeka nezabúda.

V bode 18 exhortácie čítame: "Nežiada sa od nás nič viac ako trochu zodpovednosti za dedičstvo, ktoré po sebe zanecháme po prechode týmto svetom." Tento bod, ktorý sa zdá taký obyčajný, taký "logický", nesie v sebe podľa môjho názoru pozoruhodnú vážnosť. Odhaľuje totiž povahu obsahu, ktorý sa musí odovzdať v dedičstve, ako aj úsilie, silu, záujem, ktorý sa vynakladá na jeho uskutočnenie. A tento zdedený obsah je zhrnutý v planetárnej starostlivosti. Úplne inak ako dedičstvo, ktoré podľa svätého Pavla má katolík odkázať, a to Sväté písmo a Tradíciu, ktoré sú určené na spásu duší. Dedičstvo, ktoré má katolík zanechať, nemá nič spoločné so starostlivosťou o planétu. Silný záujem o ochranu takzvaného "spoločného domova", Zeme, je cieľom s najprísnejšími slobodomurárskymi koreňmi.

V bode 19 a 36 sa hovorí o Covid 19: "Napokon môžeme dodať, že pandémia Covid 19 ukázala úzky vzťah ľudského života k životu ostatných živých bytostí a k životnému prostrediu" (19). "Stále je poľutovaniahodné, že globálne krízy sa premárnia, keď by mohli byť príležitosťou na uskutočnenie zdravých zmien. To sa stalo pri finančnej kríze v rokoch 2007 - 2008 a stalo sa to opäť pri kríze covid 19". O viróze by sa dalo povedať veľa, ale ja len pripomeniem, že táto udalosť dokázala podlosť kléru voči politickej moci tých čias a poslúžila na zvýšenie satanskej servilnosti mnohých biskupov, ktorí dali voľnú ruku modernistickému prijímanu na ruku.

V tom istom bode 19 čítame nasledujúcu pokornú a naturalistickú myšlienku: "Najmä však potvrdila, že to, čo sa deje kdekoľvek na svete, má dôsledky na celej planéte. To mi umožňuje zopakovať dve presvedčenia, na ktorých trvám ad nauseam: 'všetko je spojené' a 'nikto nie je spasený sám'". Spása? Planetárna spása? Záleží na tom? Zachrániť planétu? Jednoznačne nie je katolíckym poslaním. Zjavné je, že ani na jednom mieste sa nespomína spása duší.

Otázka domorodcov, ktorá je Františkovi taká drahá, sa objavuje v bode 27: "Preto je zdravé životné prostredie aj výsledkom interakcie človeka s prostredím, ako sa to deje v domorodých kultúrach". Nebudem sa touto otázkou zaoberať, ale stojí za to spomenúť duchovnú divokosť, v ktorej žili domorodé kmene. Viac ako o starostlivosť o horu, rieku či perie sliepky išlo o dušu primitíva.

Bod 28 naráža na Rusa Vladimíra Solovieva a hovorí: "Dnes stojí za to zopakovať Solovievovu iróniu: "Storočie tak pokročilé, že bolo aj posledné". Chce to jasnozrivosť a poctivosť, aby sme včas rozpoznali, že naša moc a pokrok, ktorý vytvárame, sa obracia proti nám samým". Je známe, že ruský spisovateľ písal o Antikristovi, a práve citát je prevzatý zo Solovievovho textu, v ktorom naráža na človeka neprávosti. Iróniou však je, že je použitý práve v Exhortácii obhajujúcej planétu a klímu, keď v Solovievovom podaní ide o kritiku záujmu, ktorý bude mať Antikrist o takéto veci: "Nový pán zeme bol predovšetkým súcitný filantrop, a to nielen priateľ ľudí, ale aj zvierat. Osobne bol vegetariánom (...). Najdôležitejším jeho dielom bola pevná organizácia v celom ľudstve základnej rovnosti par excellence: rovnosti všeobecného uspokojenia (...). Sociálno-ekonomická otázka bola definitívne vyriešená". Františkova exhortácia tak plne vstupuje do plánu vypracovaného Antikristom, ktorý opísal a odsúdil geniálny ruský spisovateľ.

Po vzore Vladimíra Solovieva využime príležitosť na odhalenie niektorých ďalších trikov Antikrista, myšlienok, ktoré sa nachádzajú aj vo Františkovom učení. Antikrist je vyznávačom falošného ekumenizmu, ekumenizmu, ktorý sa objavuje aj v exhortácii: "Stojac v blízkosti trónu, s rozpaženými rukami a majestátnou prívetivosťou, cisár (ako nazýva Antikrista) zvučným a príjemným hlasom vyslovil tieto slová: Kresťania všetkých vierovyznaní, moji poddaní a moji milovaní bratia" (ob. cit. s. 37). V správe sa objavuje podriadenie sa takmer všetkých biskupov moci muža neprávosti: "Gratias agimus! (...), takmer všetky kniežatá Katolíckej cirkvi, kardináli a biskupi, väčšina veriacich laikov a viac ako polovica mníchov vystúpili na pódium, kde po pokornom poklonení sa cisárovi (Antikristovi) zaujali miesta pre nich vyhradené" (ob. cit. s. 39). A, samozrejme, nemohla chýbať ani Antikristova zmienka o stúpencoch Tradície: "Viem, že sú medzi vami takí, pre ktorých je najcennejšou vecou kresťanstva jeho svätá tradícia, staré symboly, starobylé hymny a modlitby, ikony, bohoslužobné obrady. Naozaj, čo môže byť pre náboženskú dušu cennejšie?" (ob. cit. s. 40). A čo s tým urobí? "Buďte teda informovaní, milovaní, že dnes som podpísal nariadenie a stanovil bohatú dotáciu v prospech univerzálneho múzea kresťanskej archeológie" (ob. cit. s. 41).

V bode 31 si všimneme niečo zaujímavé, zmienku o "falošných prorokoch": "V posledných rokoch sme si všimli, že zmätení a uchvátení sľubmi toľkých falošných prorokov, chudobní sami niekedy upadajú do klamu sveta, ktorý nie je pre nich stvorený". Teraz vidíme, že pojem falošný prorok sa tu vzťahuje na svetských vládcov, na elitných šéfov, na politikov, ktorí nevedú k planetárnemu dobru. Ale ako je známe, narážka sa týka výlučne zlých pastierov, falošných veriacich, vlkov v ovčom rúchu, ktorí zvádzajú stádo z cesty spásy. Falošný prorok je ten, kto prekrúca Božie slovo, falošný prorok je ten, kto má hlas draka. Je ľahké vidieť, kde sú dnes falošní proroci.

Bod 39 jasne dokazuje, že stredobodom už nie je Kristus, ale človek. Primátom všetkého už nie je Trojjediný Boh, nie je ním Kristus Vykupiteľ, ktorý zomrel za spásu človeka, ale stredobodom je človek, prioritou nad všetkými okolnosťami je teraz človek: "Postmoderná kultúra vyvolala novú citlivosť voči tým, ktorí sú slabší a menej mocní. To súvisí s mojím naliehaním v encyklike Fratelli tutti na prvenstvo ľudskej osoby a obranu jej dôstojnosti nad všetky okolnosti". Nie je na to vhodný čas, ale pre tých, ktorí čítajú Fratelli tutti, len pripomínam, že sa tam komentujú viaceré zdroje inšpirácie. A tieto zdroje, ako ich komentuje sám autor, nie sú katolícke.

V bode 42 a podobne vidíme snahu o svetovú vládu, ktorá by okrem iných cieľov "upevnila dodržiavanie najzákladnejších ľudských práv, sociálnych práv a starostlivosti o spoločný dom. Ide o vytvorenie globálnych a účinných pravidiel, ktoré by túto globálnu ochranu 'zabezpečili'". Už sa nám katolícky nehovorí o sociálnej vláde Ježiša Krista. Nehovoríme o láskyplnej, odvážnej a veľkorysej snahe každej duše zabezpečiť, aby Kristus kraľoval vo všetkom, ale o zabezpečení "globálneho opatrovníctva" na boj za ľudské práva: ide o čisto slobodomurársky plán.

Body 67 a 68 majú v sebe pojmy New Age a možno ich ľahko spojiť s jezuitom a paleontológom Teilhardom de Chardinom, ale do takýchto vecí sa pre ich hutnosť nebudem púšťať.

Na záver poznamenávam nasledovné. Text pozostáva zo 73 bodov a až v bode 61 sa píše: "Katolíckym veriacim chcem pripomenúť motivácie, ktoré pramenia z ich vlastnej viery". Ak až v bode 61 vidíme zmienku o katolíkoch, počas prvých 60 bodov sa objavuje posolstvo, ktoré by som nazval globalistickým, skôr posolstvom politického lídra a sociálneho analytika ako pápeža.

Františkov dokument sa začína takto: "Apoštolská exhortácia Laudate Deum (...) Všetkým ľuďom dobrej vôle o klimatickej kríze". Viem, že sa nájdu takí, ktorí povedia, že v mojom písaní chýba dobrá vôľa. Tu je moja odpoveď: je napísaný s najlepšími úmyslami, v záujme Kristovej sociálnej vlády. Katolícka cirkev vždy nabádala a stále nabáda k praktizovaniu nasledujúcich skutkov milosrdenstva, ktoré sa delia na sedem telesných a sedem duchovných.

Telesné:

1. nasýtiť hladných; 2. dať piť smädným; 3. poskytnúť ubytovanie núdznym; 4. obliecť nahých; 5. navštíviť chorých; 6. navštíviť väzňov; 7. pochovať mŕtvych.

Duchovné: 1. učiť tých, čo nevedia; 2. dávať dobré rady tým, čo ich potrebujú; 3. opravovať tých, čo sa mýlia; 4. odpúšťať zranenia; 5. utešovať smutných; 6. trpezlivo znášať chyby iných; 7. modliť sa k Bohu za živých i mŕtvych. Ako vidíte, toto všetko súvisí so spásou duší.

Záchrana planéty je globalistická misia so svojimi pravidlami, nárokmi, humanitárnymi filantropickými základmi, ktorá spolu s inými záujmami prispieva k príchodu toho druhého, t. j. Antikrista. Zachrániť planétu je slobodomurársky ideál: nie katolícky.

Tomás I. González Pondal

www.adelantelafe.com