PRIMÁT MÁRIE AKO NEPOŠKVRNENÉHO POČATIA

Kristus je prvý

Na to, aby sme mohli uskutočniť nejaký projekt alebo premeniť víziu na skutok, potrebujeme mať najprv myšlienku alebo plán. Myšlienka predchádza činu, tak ako zámer predchádza skutočnému dosiahnutiu cieľa. Podobne aj umelec, aby som uviedol príklad veľmi výstižne vyjadrujúci túto skutočnosť, musí si najprv v mysli predstaviť, čo chce potom zobraziť na plátne. Ak jeho inteligencia nie je inšpirovaná, je vysoko pravdepodobné, že plátno nebude zobrazovať nič. A aby umelec mohol niečo namaľovať vo veľkom meradle, bude musieť túto myšlienku zobraziť aj realizovanú vo veľmi malom meradle: musí si urobiť náčrt. Keď Boh stvoril všetky veci, tiež potreboval mať predstavu a skutočne mal víziu. Práve táto predstava bola dôvodom, prečo všetky veci stvoril. A Božia predstava nemohla nebyť taká dokonalá, ako je on sám. V skutočnosti v Bohu idey nie sú niečím (ako sú v nás), ale ním samým. Kto bol teda pôvodnou Božou ideou, ktorá ho viedla pri uskutočňovaní jeho projektu stvorenia? Nemohol to byť nikto iný ako Kristus, jeho Syn, vtelené Slovo.

Svätý Pavol v Liste Kolosanom (1, 15-20) hovorí o tomto ústrednom postavení Krista, ktorý svojou ľudskou prirodzenosťou zjavuje dokonalosť božskej prirodzenosti. Kristus, hovorí,

On je obraz neviditeľného Boha, prvorodený zo všetkého stvorenia, lebo v ňom bolo stvorené všetko na nebi a na zemi, viditeľné i neviditeľné, tróny aj panstvá, kniežatstvá aj mocnosti. Všetko je stvorené skrze neho a pre neho. On je pred všetkým a všetko v ňom spočíva. On je hlavou tela, Cirkvi. On je počiatok, prvorodený z mŕtvych, aby on mal vo všetkom prvenstvo. Lebo Boh chcel, aby v ňom prebývala všetka plnosť a aby skrze neho zmieril všetko so sebou, keď pre jeho krv na kríži priniesol pokoj všetkému, čo je na zemi aj čo je na nebi.

Kristus je ikonou (eikòn hovorí pôvodný text) neviditeľného Boha. Svätý Pavol chce povedať, že Boh chce namaľovať najkrajšiu ikonu svojej lásky, aby nám zjavil, aká je táto láska nesmierna. Boh je láska a láska ako prejav dobra sa šíri sama od seba. Preto sa Božia láska rozlieva nad stvorením, pretože samotným dôvodom tohto stvorenia je Kristus, prvorodený (protótokos, čo doslovnejšie znamená prvý, ktorý vznikol). Ako je možné, že ikona neviditeľného Boha, vtelené Slovo, je prvým, ktorý bol stvorený, zatiaľ čo on prišiel ako posledný, po toľkých generáciách? Dôvodom nemôže byť nič iné ako Kristovo prvenstvo na základe jeho prvenstva. On je v Otcovom ponímaní prvý ako najdokonalejší, a preto aj posledný, alfa a omega. On má prvenstvo vo všetkých veciach, totiž má prvé miesto (proteúon hovorí Kol 1, 18. Latinčina to vyjadruje takto: "in omnibus ipse primatum tenens").

Toto učenie o Kristovom prvenstve pred všetkým stvorením bolo veľmi blízke svätému Františkovi z Assisi a františkánskej škole, ktorá s bl. Jánom Duns Scotom začala skúmať toto tajomstvo Kristovho prvenstva a jeho vtelenia nie ako závislé od Adamovho hriechu, ale len od Otcovej lásky. Svätý František uvažoval o človeku ako o odraze Krista, stvorenom na jeho obraz a podobu, ako to môžeme postrehnúť v nasledujúcom citáte z jeho Napomenutí, V. kapitola:

Dávaj pozor, ó, človek, koľko vynikajúcich vecí vložil do teba Pán Boh, keďže ťa stvoril a formoval "na obraz" svojho milovaného Syna podľa tela "a na (jeho) podobu" podľa ducha (porov. Gn 1, 26).

Človek bol formovaný na Kristov obraz. Kristus je vzor, exemplum, človek je kópia, aby sme pripomenuli analógiu s umeleckým dielom. Z toho vyplýva, že človek závisí od Krista, a nie Kristus od človeka. Kto je teda prvý, človek alebo Kristus? Z chronologického hľadiska je najprv stvorenie všetkých vecí, ktorého vrcholom je človek, a potom vtelenie, ale z ontologického hľadiska - z hľadiska podstatnej dokonalosti - je prvý Kristus, on prichádza skôr, ako boli všetky ostatné veci vôbec počaté. On je dôvodom, prečo boli veci počaté a stvorené tak, ako sú. On je dôvodom, prečo existujeme a prečo sme takí, akí sme. Nemali by sme sa pokúsiť viac prehĺbiť toto učenie o kristocentrizme a vrátiť ho do nášho teologického stredu? Antropocentrická vízia (uprednostňovaná II. vatikánskym koncilom a Pavlom VI.), ktorá uprednostňovala človeka a jeho ústredné postavenie ako cestu k Bohu v Kristovi, dokonca až do tej miery, že odôvodňovala antropologickú revolúciu v teológii, v skutočnosti nepriniesla ovocie, v ktoré sme dúfali. Dnes už nie je v centre človek, ale príroda, stromy a kvety. Ak človek nie je pre Krista, jednoducho nie je a spolu s ním sa rúca hierarchický poriadok stvorenia. Kristocentrizmus je jedinou cestou vpred pre správnu antropológiu a ekológiu.

Prvenstvo Márie v Kristovi a pre Krista

A čo Mária? Ak je ona Kristovou Matkou, tou, ktorá umožnila vtelenie, neexistuje predurčenie Krista bez toho, aby Boh vo svojom večnom poriadku lásky nepredpokladal aj jeho Matku. Mária je prvou myšlienkou Boha Otca pri plánovaní všetkých vecí v Kristovi. Ona bola prvou Božou myšlienkou, keďže bola tou istou myšlienkou ako Syn, vtelené Slovo, alebo druhou, ak predpokladáme, že môžeme túto myšlienku temporalizovať, prichádzajúcou hneď po láske vteleného Logosa. Panna Mária je v pôvodnom Božom pláne, v jeho mysli - spolu s Kristom a v Kristovi -, keď stvoril všetky veci. Mária je predvídaná, predobľúbená, a teda vopred určená s Kristom, aby bola jeho Matkou. Preto tak, ako má Kristus prvenstvo nad celým stvorením, má ho aj jeho Matka. Existuje "Máriin primát" ako jedinečný podiel na Kristovom prvenstve. Tým, že je Kristovou matkou, "prvorodenou zo všetkého stvorenia", má účasť na tomto "prvorodení" všetkého stvorenia. Inými slovami, Mária sa prostredníctvom Krista podieľa na výnimočnosti toho, že sa zrodila ako prvá, pred všetkými ostatnými, kvôli Božej láske, ako dokonalá podobnosť ad extra Božej lásky. "Ježiš a Mária", ich spoločenstvo v jedinej večnej predurčujúcej láske, mimo Boha, je najintímnejšou a najdokonalejšou podobnosťou vnútornej Božej lásky. Panna Mária je zrkadlom Najsvätejšej Trojice, je Božím nebom.

Ďalej môžeme rozlišovať medzi ordo praedestinationis (poriadkom predurčenia) a ordo executionis (poriadkom vykonania). Panna Mária prichádza hneď po Kristovi v usporiadanej Božej láske a predurčení od večnosti. Pri pohľade z tejto strany neba je tiež pravda, že v realizácii tohto projektu lásky Mária prichádza ako prvá, aby v nej Kristus mohol byť vteleným Slovom. Mária je pre Krista. Ona prichádza po ňom vo večnosti, ale pred ním v čase. Jej Fiat pri Zvestovaní je prejavom jej prvenstva v konaní: jej materinská láska a poslušnosť predchádza, a tak zjavuje vyliatu Božiu lásku v jeho najväčšom božskom diele, vo Vtelení. Mária závisí od Ježiša tak, ako Ježiš závisí od Márie. Ich prvenstvo je jednota: je to zdieľanie lásky medzi Matkou a Synom, Synom a Matkou.

Podstatou Máriinho prvenstva je tajomstvo jej Nepoškvrneného počatia. V skutočnosti Boh tým, že si v Kristovi a pre Krista vyvolil prvenstvo Márie, predpokladal aj tajomstvo Márie ako Nepoškvrnenej, tota pulchra, bez škvrny hriechu. Práve Nepoškvrnené počatie Matky bolo dôvodom, prečo bola Mária v Kristovi vyvolená a milovaná. Mária bola stvorením celá čistá, celá svätá, ako bol Kristus. Nepoškvrnený Baránok Boží, Kristus, bol vyvolený a chcený spolu so svojou Nepoškvrnenou Matkou. Jedna jediná nepoškvrnenosť Syna a Matky. Jedna jediná láska, nepoškvrnená, čistá, večná. Tá by bola daná Ježišovi a Márii v Ježišovi, aj keby Adam a Eva neboli upadli do hriechu. Táto hypotetická veta chce len ešte raz zdôrazniť vhodnosť a prvenstvo tejto lásky, a nie zredukovať ústredné postavenie Krista na obyčajnú hypotézu. Kristus a jeho Matka - ako učí františkánska škola - neboli predurčení vzhľadom na Adama a Evu, ale skôr Adam a Eva, ako aj každý iný človek, boli počatí vzhľadom na Krista a jeho Matku. Kde je Kristus, tam je aj jeho Nepoškvrnená Matka. Kristus má prvenstvo nad všetkými vecami a s ním aj Nepoškvrnená Matka. Ježiš a Mária sú dôvodom, prečo je človek mužom a ženou a prečo je stvorenie komplementárnosťou lásky, holdom slávy a adorácie Božej lásky. Preto stvorenie závisí od Ježiša a Márie a nikdy nie naopak. Vykúpenie, t. j. záchrana ľudstva z prvotného hriechu, je z františkánskeho pohľadu naplnením a nadprirodzeným zdokonalením večnej lásky, ktorá sa prejavila už vo stvorení a vo vtelení Krista na maximálnu Božiu slávu. Stvorenie, Vtelenie a Vykúpenie, hoci sú odlišné, tvoria jednu symfóniu lásky. Stvorenie má na zreteli Vtelenie a Vtelenie je dovŕšené bolestným Vykúpením, "láskou až do konca". Zlatou niťou, ktorá spája tieto odlišné plány až do bodu, keď vytvárajú nerozlučnú jednotu, je protoidea a teraz protorealita: Kristus a Mária.

Immaculata, ikona Božieho spoločenstva lásky

Vráťme sa k pojmu načrtnutému en passant. Mária je Nepoškvrnená, pretože je v Kristovi samotnou ikonou dokonalej Božej lásky ad intra. Ako je Ježiš, vtelené Slovo, ikonou neviditeľného Boha, tak je Mária ikonou neviditeľnej a komplementárnej Božej lásky, agapé. Nepoškvrnenosť Ježiša a Márie ad extra ukazuje čistú a večnú Božiu lásku v spoločenstve lásky Najsvätejšej Trojice. Toto výsadné privilégium byť nepoškvrnenou, ktoré bolo Márii udelené, zjavuje nerozlučiteľné spojenie medzi Synom a Matkou. "Uno eodemque decreto": jedným a tým istým dekrétom, hovorí pápež Pius IX. v bule Ineffabilis Deus, Boh predurčil Krista, aby sa stal vteleným Slovom, a predvídal pôvod Panny Márie, Nepoškvrneného počatia s ohľadom na to, aby sa stala Bohorodičkou.

Toto tajomstvo Nepoškvrneného počatia Panny Márie mysticky vytušil - oveľa skôr - serafínsky otec svätý František. Poverello v jednej zo svojich mariánskych modlitieb, Pozdravení Panny Márie, spieva o vynikajúcich výsadách Božej Matky, "Panny, ktorá sa stala Cirkvou", Nepoškvrnenej ako tej, "v ktorej bola a je všetka plnosť milosti a každého dobra". Bola a je. V Márii bola vždy tá plnosť milosti, tá plnosť Božej lásky. Ona je plná milosti, aby bola v plnosti času jeho stánkom, jeho rúchom a ešte oveľa viac, ako hovorí svätý František vo svojej modlitbe, ktorá znie takto

Svätá Panna, svätá Kráľovná, svätá Mária Theotokos, ktorá si Panna, ktorá sa stala Cirkvou - a ktorú si vyvolil Najsvätejší nebeský Otec, ktorú posvätil so svojím Najsvätejším milovaným (dilectio) Synom a s Duchom Svätým, Paraklétom; v ktorej bola a je všetka plnosť milosti a každého dobra. Buď pozdravený jeho palác; buď pozdravený jeho stánok; buď pozdravený jeho domov. Buďte pozdravení Jeho rúcho; Buďte pozdravení Jeho služobníci; Buďte pozdravení Jeho Matka a buďte pozdravení všetci svätí cnosti, ktoré sa milosťou a osvietením Ducha Svätého vlievajú do sŕdc veriacich, aby ste z neverných urobili verných Bohu.

Jedna záverečná otázka by nám mohla pomôcť spojiť všetko do jedného celku, a to nielen ako špekulatívne skúmanie: Ako môžeme prežívať toto tajomstvo prvenstva lásky Márie ako Nepoškvrneného počatia v našom živote? Jej prvenstvo sa zviditeľňuje v Máriinom kráľovstve. Má prvenstvo, pretože je Kráľovnou. V Kristovi, univerzálnom Kráľovi, má účasť na jeho vládnucom pôsobení nad všetkými vecami, tými na nebi i tými na zemi, viditeľnými i neviditeľnými. Trón, panstvá, kniežatstvá a mocnosti, všetko je jej podriadené. Nemali by sme sa teda odovzdať pod Máriinu vládu lásky? Len ak sa necháme ovládnuť Máriou prostredníctvom mariánskeho zasvätenia, bude na nás vyliata moc Kristovej lásky. Koniec koncov, je to jedno jediné prvenstvo: Nepoškvrnená Panna Mária, ikona nepoškvrnenej lásky, nás vedie k Ježišovi. Žiť Ježiša v Márii je najlepší plán na dosiahnutie lásky, ktorá má svoj pôvod v nadčasovej ríši, kde deň nikdy nezanikne.

otec Serafino M. Lanzetta

www.rorate-caeli.blogspot.com