PRO ECCLESIA UNIVERSALI: KTO JE BISKUP A ČO MÁ ROBIŤ PRE UNIVERZÁLNU CIRKEV

Veriaci laici sa už niekoľko či dokonca niekoľko desiatok rokov neprestajne pýtajú: čo robiť v situácii obrovskej krízy v Cirkvi? Iniciatíva laických katolíkov združených v skupine Pro Ecclesia Universali na to dáva konkrétnu odpoveď: vyzvať všetkých biskupov sveta, aby si splnili svoju povinnosť, teda aby prevzali zodpovednosť za jednotu cirkevnej náuky a morálky.

Otázky, ako zabrániť tomu, aby sa Cirkev dostala do ešte hlbšej krízy, sú obzvlášť naliehavé dnes, v čase po zverejnení doktrinálneho vyhlásenia Fiducia supplicans 18. decembra 2023.

V ten deň sa Cirkev rozdelila na tri časti: na tých, ktorí nadšene privítali možnosť požehnania párov rovnakého pohlavia, na tých, ktorí takéto riešenie rázne odmietajú ako odporujúce Tradícii - a na tých, ktorí nevedia, čo majú robiť, a preto mlčia a nechávajú za seba rozhodnúť iných.

Táto posledná skupina je najpočetnejšia, patria do nej laici, kňazi, biskupi, kardináli... Mnohí si myslia, že aj keď Belgičania, Švajčiari, Nemci alebo niektorí Američania zavádzajú vo svojich diecézach riešenia, ktoré sú nejednoznačné alebo dokonca v rozpore s evanjeliom, nie je to náš problém, pretože máme pokoj a poriadok....

Nič nemôže byť ďalej od pravdy. Katolícka cirkev je mystickým telom Kristovým; rana spôsobená tomuto telu v ktorejkoľvek diecéze, hoci aj vzdialenej a malej, je ranou pre celú Cirkev. Navyše takéto rany nikdy nie sú výlučne lokálne, obmedzené na určité územie. Chyby skôr prenikajú do Cirkvi ako jed, ktorý infikuje celý organizmus. Požehnanie párov rovnakého pohlavia v Antverpskej diecéze alebo rozdávanie svätého prijímania protestantom v Osnabrückej diecéze sa dotýka všetkých: ostatní katolíci, ktorí sa pozerajú na to, čo sa deje, a vidia, že neexistuje žiadna reakcia, že nereagujú ani iní biskupi, ani Svätá stolica, dospejú k záveru, že tak to jednoducho je; že práve o tom je katolicizmus - o morálnej a doktrinálnej rozmanitosti. Výsledkom však je, že sa stávame bližšími voľnému anglikánskemu spoločenstvu než jednej, svätej, všeobecnej a apoštolskej Cirkvi. Protestanti sa však medzi sebou skutočne môžu zásadne nezhodnúť, pretože nemajú spoločnú oporu.

My, naopak, predsa máme: Petrovu skalu, ktorú nám dal sám Kristus, Tradíciu Cirkvi, nemenný prínos viery, ktorú Boh zjavil v Ježišovi Kristovi. "Aby boli jedno", hovorí Pán (Jn 17, 11; 21-23). Jednota v Cirkvi nikdy neznamenala a nemôže znamenať formálnu administratívnu podriadenosť pápežovi. Musí byť založená na jednej viere. Dnes táto jednota v praxi veľmi často chýba, ako to mocne odhalila kríza Fiducia supplicans, ktorá sa však prejavila aj skôr, po amazonskej synode (2019), Amoris laetitia (2016) alebo ešte o desaťročia skôr, v chaotickom období po roku 1965.

Práve preto, aby sa to zmenilo - aby sa začala obnovovať narušená jednota - vznikla iniciatíva laických katolíkov Pro Ecclesia Universali (t. j.: "Za univerzálnu Cirkev"). Iniciatíva sa zrodila v Poľsku, ale je zameraná - ako naznačuje jej názov - na celý svet. Okrem organizácií, ako sú Združenie otca Piotra Skargiho, Inštitút Ordo Iuris alebo Centrum pre život a rodinu, sa k Pro Ecclesia Universali pridali laickí katolíci z mnohých krajín vrátane Slovenska, Estónska, Chorvátska a Kolumbie. Prvou kampaňou, ktorú podnikli veriaci združení v Pro Ecclesia Universali, je brožúra o úlohách biskupov na celom svete. Jej názov je "Zodpovednosť biskupov za univerzálnu Cirkev v časoch zmätku". Text bol pripravený celkovo v siedmich jazykoch (poľština, angličtina, taliančina, španielčina, francúzština, nemčina a portugalčina). Iniciátori projektu Pro Ecclesia Universali plánujú zaslať túto brožúru všetkým biskupom sveta (sic!).

Posolstvo textu je jednoduché: ukazuje zodpovednosť, ktorú má každý jednotlivý biskup nielen za svoju diecézu, ale aj za univerzálnu Cirkev ako celok. Brožúrka bola po teologickej a právnej stránke veľmi starostlivo pripravená. Analýza a závery vychádzali zo Svätého písma, Tradície Katolíckej cirkvi, Magistéria koncilov a pápežov a Kódexu kánonického práva. Autori pripomenuli, že biskup nemá ani tak právo zasahovať v prípadoch šírenia herézy a zmätku mimo svojej diecézy, ale je jednoducho povinný tak konať na základe mandátu, ktorý mu udelil sám Ježiš Kristus. Každý biskup ako nástupca apoštolov má veľkú zodpovednosť za jednotu a čistotu katolíckej viery. Za to sa bude zodpovedať - pred ľuďmi a pred Bohom.

V texte sa píše:

"Biskup, aj keď sám nezavádza v jemu zverenej diecéze žiadne reformné riešenia, nemôže sa uspokojiť s tým, že sa bude pasívne prizerať, ako sa viera a mravy veriacich podriaďujú formovaniu zvonka, podľa príkladu iných. S výhodou spätného pohľadu sa dá ľahko ukázať, že problémy, ktoré dnes vznikajú v rôznych častiach Cirkvi, majú svoj pôvod v nedbanlivosti alebo nesprávnych rozhodnutiach z minulosti."

Pokračuje:

"Každý biskup bude čeliť súdu dejín, ktorý lepšie ako súd súčasníkov ukáže svätosť alebo opak tejto svätosti. Pastier však bude musieť skladať účty zo svojej správy pred ešte iným súdom - pred súdom samotného Krista ako toho, ktorý mu prostredníctvom Cirkvi zveril moc v diecéze. Kým pred ľuďmi sa dá, niekedy dokonca úspešne, skryť vlastné konanie alebo jeho nedostatok za princíp kolegiality, pred týmto Sudcom to nebude možné. Jeho súd sa bude týkať osobnej zodpovednosti každého pastiera za to, ako a či vôbec sa staral o duše veriacich zverených jeho autorite."

Čitateľ brožúrky vytvorenej iniciatívou Pro Ecclesia Universali sa dozvie, čo presne táto zodpovednosť zahŕňa: ktoré slová nášho Pána Ježiša Krista a ktoré prvky nemenného učenia Cirkvi predstavujú pre každého pastiera živú a pálčivú povinnosť konať, keď niekto - v jeho diecéze alebo v inej - šíri omyl. Potreba zasadzovať sa za jednotu viery je obzvlášť naliehavá, keď nejasné učenie vychádza zo samotnej Svätej stolice. Je to mimoriadne bolestná situácia, ale predsa len vecná. Biskup, vysvetľujú autori brožúrky, nemôže jednoducho mlčať a čakať, kým sa veci vyriešia samy - situácia pretrvávajúcej nejednoznačnosti vedie k duchovnému zmätku, ktorý môže mať na veriacich fatálny vplyv a odvádzať ich od autentického výkladu katolíckej viery. Základom je kapitola Tajomstvo Cirkvi, ktorá opisuje podstatu poslania, ktoré Ježiš Kristus zveril apoštolom.

Ľahko sa to povie, ťažšie vykoná... V dobe presadzovania synodality sa môže zdať, že už nikto nie je za nič skutočne zodpovedný, že všetko treba tolerovať a zmieriť sa s tým v mene kvázi demokratickej slobody prejavu.

Katolícka cirkev však nezabezpečuje slobodu robiť zle alebo klamať. Každý biskup to musí mať na pamäti; teraz propagovaná nedefinovaná myšlienka synodality na tom nič nemení. Nemožno sa skrývať ani za princíp kolegiality. Áno, biskupi sú povinní konať v úcte k ostatným nástupcom apoštolov a predovšetkým v poslušnosti Svätému Otcovi. Tieto zásady však nesmú slúžiť ako ospravedlnenie nečinnosti. Ak ostatní biskupi nereagujú alebo sami upadajú do omylu, ak sa pápež správa podobne: každý biskup musí vziať veci do vlastných rúk a s veľkou zodpovednosťou za Cirkev, starajúc sa o jej jednotu, sa odvážne postaviť na obranu nemenných právd evanjelia. Podrobne je to opísané v kapitole Úloha a kompetencie Magistéria Cirkvi. Kedy presne konať - o tom pojednáva nasledujúca kapitola "Situácie, ktoré si vyžadujú zásah". Na historických a súčasných príkladoch brožúrka ukazuje, v akých momentoch a tvárou v tvár akým nebezpečenstvám má biskup povinnosť vystúpiť a brániť vieru pred skazou alebo dokonca možnosťou skazenia. Zvlášť zvedavý čitateľ - a možno veriť, že to bude väčšina adresátov brožúrky - nájde v texte aj "Dodatok", ktorý predstavuje dobre zdokumentovaný teologicko-historický náčrt a právno-kánonický náčrt vymedzujúci rámec, v ktorom biskup v Cirkvi pôsobí.

Možno, myslím, oprávnene dúfať, že brožúrka "Zodpovednosť biskupa za univerzálnu Cirkev v časoch zmätku" iniciatívy Pro Ecclesia Universali sa ukáže byť presne tým, čo veriaci laici už roky hľadajú. Koniec koncov, nie v ich rukách leží správna zodpovednosť za Cirkev. Tá v konečnom dôsledku spočíva na biskupoch. Veriaci však nemôžu jednoducho čakať, kým pastieri začnú konať. Musia ich hľadať, pýtať sa ich, presviedčať ich a presviedčať ich. Práve to môže urobiť brožúra. Organizátori kampane vyzývajú všetkých, aby ju šírili - posielali ju laickým katolíkom, ktorých poznajú, duchovným, rôznym organizáciám. Bolo by perfektné, keby veriaci v celom Poľsku a vo svete, vychádzajúc z textu brožúry, organizovali stretnutia a konferencie venované prebudeniu zmyslu pre povinnosť a zodpovednosť za Cirkev. Ja sám som ako redaktor portálu PCh24.pl niekoľkokrát hosťoval v rôznych mestách našej krajiny, kde veriaci vedú vitálne diskusné kluby; tieto miesta by sa dali využiť na propagáciu diskutovaného textu a celej iniciatívy Pro Ecclesia Universali. Kľúčovým prvkom zostáva modlitba: za pápeža a miestneho biskupa, za dar múdrosti a odvahy brániť jednotu katolíckej viery.

Kríza v Katolíckej cirkvi je akútna, ale predsa len nie je neprekonateľná. Dá sa prekonať a naša cesta viery sa dá narovnať. V minulosti - boli také časy - katolíctvo desaťročia a dokonca stáročia zápasilo s mimoriadne silnými herézami. Časy ariánskej krízy a kristologickej a neskôr pneumatickej a mariánskej postariánskej herézy trvali spolu asi tristo rokov. Súčasná kríza, ak ju datujeme od novoveku, trvá dvakrát dlhšie. Musíme sa pripraviť na dlhý boj za čistotu viery a ako laici byť pripravení vynaložiť veľké úsilie na jej obranu. Výzva iniciatívy Pro Ecclesia Universali adresovaná biskupom celého sveta, aby prevzali zodpovednosť za jednotu učenia a morálky Cirkvi, môže byť jedným z dôležitých prvkov tohto boja. Prosím vás, aby ste sa - každý podľa svojich možností - zapojili do tejto kampane.

Paweł Chmielewski

https://pch24.pl/kim-naprawde-jest-biskup-co-powinien-robic-dla-kosciola-powszechnego/