RUKAVICA HODENÁ PÁPEŽOM PIOM IX.

„S akou starostlivosťou a pastoračnou bdelosťou rímski pápeži, naši predchodcovia, vykonávajúc úrad im zverený samotným Kristom Pánom v osobe najblahoslavenejšieho Petra, kniežaťa apoštolov, a úlohu pásť baránky i ovce, nikdy neprestali usilovne sýtiť univerzálne stádo Pánovo slovami viery, napájať ho spásonosnou náukou a odvracať ho od otrávených pastvísk – to je všetkým, a Vám zvlášť, ctihodní bratia, jasne známe a zrejmé. A vskutku, títo naši predchodcovia, ochrancovia a obhajcovia vznešeného katolíckeho náboženstva, pravdy a spravodlivosti, považovali za najdôležitejšie, aby svojimi najmúdrejšími listami a konštitúciami odhaľovali a odsudzovali všetky herézy a bludy, ktoré odporujú našej božskej viere, náuke katolíckej Cirkvi, mravnej poctivosti a večnej spáse ľudí a ktoré často vyvolávali vážne búrky a bolestne zasahovali kresťanskú i občiansku spoločnosť.“

(Blahoslavený Pius IX., úvod encykliky Quanta Cura)

Myslím, že môžem bez váhania povedať, že blahoslavený Pius IX. je pápežom modernej doby, ku ktorému som najviac oddaný.

Nepohnuteľný, nekompromisný, takmer pohŕdavý voči akejkoľvek forme ústupkov voči „modernému svetu“, ktorému sa dnes kresťanstvo hlasno vyzýva podriadiť, no zároveň otcovsky láskavý k človeku so všetkými jeho pominuteľnými sklonmi. Hlboko túžil po zjednotení Talianska, no nie za ponižujúcich podmienok, ktoré mu diktovali liberáli. Cítil naliehavú potrebu sociálnej spravodlivosti v politike svojej doby, no považoval cesty, ktorými sa ju Mazzini snažil dosiahnuť, za prázdne a neúčinné rečnícke gestá.

Pápež ľudu

Pius IX. bol „pápež ľudu“ – človek, ktorý pohŕdal buržoáziou a šľachtou, a to skôr z povahových než politických dôvodov. Uprednostňoval spoločnosť veriacich nízkeho pôvodu, ktorým takmer nikdy neodmietol súkromnú audienciu. Založil školy, nemocnice, vývarovne pre chudobných a dokonca aj sociálny systém na prideľovanie bývania – ktorý sa však nikdy neuskutočnil pre vojnu so Savojčanmi. Žil v skromnosti, len aby zabezpečil, že najchudobnejší obyvatelia Ríma budú mať každý deň čo jesť. Prostredníctvom Circolo San Pietro, ktoré sám založil, dokázal dosiahnuť obdivuhodný cieľ – byť nielen vynikajúcim štátnikom, ale aj veľkým pontifikom.

Jeho slová „Non possumus, non volumus“ (Nemôžeme, nechceme) stále rezonujú v mysliach mnohých jeho obdivovateľov, rovnako ako jeho neochvejné odhodlanie brániť politickú autonómiu Katolíckej cirkvi. Napriek tomu, keď piemontské vojská obkľúčili Leonínske múry, nariadil veliteľovi pápežských zuaov, Hermannovi Kanzlerovi, aby nevystrelil jediný výstrel, „aby sa pre túto hanebnú frašku neobetovala žiadna ľudská bytosť.“ Jediný výstrel mal byť vystrelený do vzduchu, ako symbol násilia, ktorého bol Rím svedkom. Kanzler z hrdosti neuposlúchol a 20. septembra padli mŕtvi na oboch stranách.

A aj tento „zločin“ mu bol pripísaný, keď sa horda šakalov vrhla na jeho pohrebný sprievod, ktorý bol násilne prerušený a skončil v Bazilike svätého Vavrinca na Verane, kde je dodnes pochovaný.

Odporca modernity a inšpirácia pre budúcnosť

Dlhý a utrpením naplnený život najvyššieho pontifika Pia IX., zasvätený boju proti modernite, proti nevyhnutnosti – ako to radi tvrdia významní historici a autori školských učebníc – nebol márny. Tento pápež z Marky, so svojimi činmi preniknutými bezhraničnou láskou k Cirkvi a jej veriacim, najmä tým najchudobnejším, dodal odvahu svojim nástupcom. Mnohí z nás poznajú pôsobenie tradicionalistických združení na prelome 19. a 20. storočia. Jeho Syllabus inšpiroval veľké sociálne encykliky, ktoré obohatili magistérium Katolíckej cirkvi. Napokon, bol to práve Pius IX., kto dlhodobo podporoval dielo jezuitu otca Luigiho Taparelliho d’Azeglia, ktorý položil základy kresťanskej sociálnej náuky tým, že preniesol tomizmus do politickej teórie na stránkach Civiltà Cattolica.

Pius IX. videl liberálnu modernitu, pochopil ju a hlboko rozpoznal jej sociálne protirečenia zakorenené v bezbožnom úsilí o rozklad kresťanskej civilizácie. No neutiahol sa. Naopak – tomuto svetu, ktorý mu bol cudzí a nepriateľský, hodil rukavicu výzvy. Tento symbolický čin viac než ktorýkoľvek iný predstavuje to, čo sa nazýva „neprekonateľná nekompatibilita“ medzi našou Cirkvou a hodnotami sveta, ktorý je od nej vzdialený – napriek nespočetným pokusom podať mu ruku.

Rozhodnutie je na nás

V súčasných spoločenských sporoch v našej krajine – v otázkach registrovaných partnerstiev, Family Day a mnohých ďalších umelo rozdúchaných témach posledných desaťročí, tak závažých (stačí pomyslieť na legalizáciu potratu) – si môžeme uvedomiť, ako veľmi sa mýlili tí, ktorí sa domnievali, že sa možno stiahnuť z kultúrneho boja. Za heslami o slobode, ktoré hlásajú naši oponenti, sa skrýva nič iné než zle maskovaná tolerancia. Tá istá tolerancia, ktorá sa v konečnom dôsledku mení na francúzsky štátny ateizmus, zákaz výhrady vo svedomí a skrytú ambíciu vyjadrenú len pred niekoľkými dňami filozofom Umbertom Galimbertim – víziu náboženstva prežívaného výlučne v súkromí, bez „rušivých“ verejných prejavov viery.

No teraz je voľba na nás: poddať sa „nevyhnutnému pokroku“ v nádeji, že nejako prežijeme, alebo prijať výzvu blahoslaveného Pia IX. s plným vedomím toho, že si tým pritiahneme hnev tých, ktorí dnes rozhodujú, ktorí sa považujú za stojacich na správnej strane dejín…

Ale tiež s istotou, že za nami stoja celé zástupy svätých a sám náš Pán.

Lorenzo Roselli

https://www.radiospada.org/2016/03/il-guanto-di-sfida-del-beato-pio-ix/?fbclid=IwY2xjawIUNwNleHRuA2FlbQIxMAABHc8IR8R9TTdT5dowbPD37tNgZ6H_EBlgnO5D1SCc82sgv6L7dHT2bEhWSA_aem_b8bLHCOjJIUl4nZpStdg8A