SCHNEIDER: “NEKARHAJTE MLADÝCH, AK SA V ČASE ZMÄTKU OBRACAJÚ K TRADÍCII.”

Vždy, keď sa človek pripravuje na stretnutie s ľuďmi vysokého morálneho postavenia alebo hodnosti, je v pokušení uvažovať o nich aj z fyzického hľadiska. Veľká Británia sa nechala oklamať médiami, že zosnulý pápež Benedikt XVI. je "Panzer Kardinal" alebo "Boží rotvajler", a očakávala osobnosť, ktorá by mu zodpovedala, len aby počas jeho návštevy Spojeného kráľovstva v roku 2010 objavila muža, ktorého jemnosť a plachosť slúžili na to, aby zakryli vnútornú oceľ vernosti evanjeliu a jasnosť myslenia ostrejšiu ako vyleštené úlomky obsidiánu.

Biskup Athanasius Schneider je muž z rovnakej formy. Podobne ako Benedikt, aj on je menší a ticho hovoriaci etnický Nemec, ktorý sa vyznačuje srdečnosťou, pokorou a inteligenciou (hovorí siedmimi modernými jazykmi a rozumie aj latinčine a starogréčtine). Má mierne školácky vzhľad, vznešené dobré spôsoby a je neuveriteľne podobný Justinovi Welbymu, hoci tým jeho podobnosť s canterburským arcibiskupom končí.

Podobne ako pápež Ján Pavol II., aj jeho viera sa formovala pod útlakom. Narodil sa v Sovietskom zväze a jeho rodina cestovala 60 míľ pod rúškom tmy, aby sa tajne zúčastnila na omši. Jeho matka Mária ukrývala blahoslaveného Oleksu Zaryckého, ukrajinského kňaza, ktorého komunisti umučili v roku 1963, a jeho rodina bola istý čas väznená v pracovnom tábore. Do západného Nemecka utiekli, keď mal Anton (Atanáz je meno, ktoré prijal po vstupe do kláštora pravidelných kanonikov Svätého kríža v Coimbre) 12 rokov.

Teraz je opäť v bývalom Sovietskom zväze ako pomocný biskup Astany v Kazachstane, jeho možnosti cestovať sú obmedzené, ale v priebehu niekoľkých mesiacov absolvoval dve zahraničné cesty. Prvou bolo uvedenie jeho najnovšej knihy Credo: Kompendium katolíckej viery, katechizmu, ktorý vznikol na objednávku amerického vydavateľstva Sophia Institute Press. Kniha má formát otázok a odpovedí ako Pennyho katechizmus a obsahuje ďalšie časti o takých aktuálnych otázkach, ako je ideológia pohlavia, praktiky New Age a slobodomurárstvo, a jej prvý náklad 17 000 výtlačkov sa vypredal za šesť týždňov.

Jeho druhou cestou bola prednáška na tému "politická autorita a povinnosti svedomia" pre študentov Cambridgeskej univerzity. Na druhý deň som ho zastihol v Kostole anglických mučeníkov v centre mesta a spýtal som sa ho, čo mal na mysli kardinál Robert Sarah, bývalý prefekt Kongregácie pre Boží kult, keď na prezentácii svojej knihy upozornil prítomných, že Katolícka cirkev sa dostala do "krízy Magistéria".

"Jednoducho uviedol dôkazy," povedal biskup Schneider. "Za tohto pontifikátu sme mali niekoľko aktov, ktoré nezodpovedali učeniu predchádzajúceho Magistéria, a to je kríza."

Ako jeden príklad uviedol tvrdenie pápeža Františka o platnosti náboženského pluralizmu v Abú Zabí, keď Svätý Otec naznačil, že Boh nielenže povoľuje nekresťanské náboženstvá, ale ich aj chce, a ďalším príkladom bolo sankcionovanie argentínskych biskupov, aby rozvedeným a znovu zosobášeným katolíkom povolili prijímať sväté prijímanie.

Kardinál Sarah vo svojich poznámkach tiež tvrdil, že "autentické Magistérium" napriek takýmto chybám nikdy nezanikne, ale problémom je, ako upozorňuje biskup Schneider, že zatiaľ spôsobujú veľký zmätok.

Ako dodáva, je požehnaním, že František sa pri zavádzaní takýchto noviniek rozhodol nezapájať "definitívne Magistérium" a vyhýba sa svojím charakteristicky idiosynkratickým a autokratickým štýlom existujúcim mechanizmom na promulgovanie náuky ako "rigidnej".

František namiesto toho zaujal zámerne nejednoznačný prístup k doktríne, čo však pre biskupa Schneidera predstavuje zásadné zlyhanie pri vykonávaní petrovskej služby.

"Podstatou úradu pápeža je, ako povedal Ježiš Kristus Petrovi: 'Posilňuj svojich bratov vo viere'. To je jeho prvá úloha," vysvetľuje.

"Všetky skutky alebo slová, ktoré neposilňujú vieru, ale sú s ňou v rozpore, alebo oslabujú vieru, alebo mätú vieru, sú v rozpore s pápežskou službou, pretože Petrova služba je znakom odkazu v Cirkvi, jednoty viery a riadenia.”

Súhlasí s kardinálom Sarahom, že nedostatok jasnosti vytvoril "kakofóniu" protichodných a protichodných hlasov.

"Je to situácia v Cirkvi, keď takmer denne počuť protichodné hlasy medzi biskupmi, a to je v rozpore s katolíckou vierou. Existuje len jedna viera.

Účinok na veriacich je taký, že sú pohoršení týmito protichodnými hlasmi a sú zmätení. Teraz nevedia, čo je pravda, a to má veľmi škodlivý vplyv na celú Cirkev.

Tento zmätok a nejednoznačný jazyk, najmä v oblasti morálky, tiež znamená, že ľudia strácajú zmysel pre dobro a zlo. Je to morálka tohto sveta. Rímskokatolícka cirkev sa stáva (ako) jednou z mnohých organizácií sveta tým, že sa neodlišuje od názorov a programu sveta. V súčasnosti sa to deje pri presadzovaní tohto morálneho relativizmu a prijímaní jazyka sveta a jeho morálky, pokiaľ ide o pravdu o dobre a zle a jedinečnosť nemennej povahy pravdy."

Dodal: "Dôsledkom je aj to, že iní ľudia, ktorí hľadajú pravdu - povedzme nekatolíci alebo nekresťania, ktorí sa pozerali na pápežstvo ako na inštitúciu, ktorá dáva istotu a jasnosť - sa nemôžu orientovať na Rím."

Novým generáciám katolíkov preto podľa biskupa Schneidera sotva možno vyčítať, ak sa vo väčšom počte obracajú k tradícii, kde nachádzajú krásu a pravdu "vyjadrené silným spôsobom".

V nedeľu 26. novembra biskup Schneider celebroval prelátsku svätú omšu v Milton Keynes v Katolíckej škole svätého Pavla, po ktorej predniesol prednášku, propagovanú Spoločnosťou latinskej omše, s názvom: "Obnoviť všetko v Kristovi".

Najmä rastúci počet mladých ľudí na tradičnej latinskej omši je podľa neho prejavom nadprirodzeného hnutia božského pôvodu, pretože "dokazuje túžbu po posvätnom".

Povedal, že:

"Latinská omša vytvára atmosféru väčšej nadprirodzenosti a krása ich priťahuje. Ak mladý človek konvertuje, nechce byť polovičný," hovorí. "Chcú byť autentickí. Tieto mladé duše túžia byť autentické. Ak konvertujem z tohto sveta, nerád vidím časť sveta v Cirkvi a v liturgii.Toto je fenomén, ktorý je taký jasný. Môžete ísť po celom svete a v nedeľu, kde je tradičná latinská omša, sú kostoly plné mladých rodín a s deťmi. To nám dáva nádej do budúcnosti."

Biskup Schneider označil Summorum Pontificum, apoštolský list pápeža Benedikta XVI. z roku 2007, ktorý oslobodil latinskú omšu, za "epochálny dokument", ale má podozrenie, že Traditionis Custodes, motu proprio pápeža Františka z roku 2021, ktoré sa snažilo takéto reformy zrušiť, neobstojí v skúške času, pretože mladí chcú tradíciu.

Povedal: “Traditionis Custodes nie je účinná. Nemôže to zastaviť. Tradičná latinská omša je takým pokladom celej Cirkvi. Jeden pápež to nie je schopný zastaviť."

To však neznamená, že sa o to František nepokúsi, a dostávame sa k zaobchádzaniu s pátrom Josephom Stricklandom, ktorého pápež František v novembri prepustil okrem iného po tom, ako odmietol zaviesť Traditionis Custodes v diecéze Tyler v Texase.

"Toto vojde do dejín ako veľká nespravodlivosť voči biskupovi, ktorý v čase zmätku plnil len svoju úlohu," povedal biskup Schneider.

"Teraz je umlčaný, tento hlas," povedal biskup. "Bol to zjavný, jasný zámer."

"Považujem to za obrovskú, do očí bijúcu nespravodlivosť, ktorá bola spáchaná," pokračoval. "Bol to akýsi prorocký hlas, ale pre mnohých v Cirkvi bol prekážkou a chceli tento nepríjemný hlas odstrániť. To je tá príčina. Musíme byť veľmi úprimní."

Povedal:

"V tomto smere je to pre mňa veľmi dôležité: "Zároveň (pápež) neodstraňuje a v niektorých prípadoch podporuje kardinálov a biskupov, ktorí verejne prekrúcajú alebo podkopávajú vieru... tých biskupov, ktorí otvorene propagujú LGBT ideológiu, sa nedotýka. Je to zjavný znak a prejav toho, že má iný zámer - zámer umlčať a zastaviť tie spoločenstvá a biskupov v Cirkvi, ktorí sú stále verní a pripútaní k viere a tradícii Cirkvi a jej liturgii. Je to druh vnútorného prenasledovania."

Rovnako otvorene sa vyjadruje aj o synode o synodalite. Pýtal som sa ho, či z nej vzíde niečo dobré, a jeho odpoveď bola jednoznačná: "Nie".

Časť jeho argumentácie sa zužuje na sémantiku a prenášané významy. V Pravoslávnej i Katolíckej cirkvi bola "synoda biskupov" vždy práve takouto synodou, ale na októbrovom zhromaždení v Ríme dal pápež hlasovacie právo aj katolíckym laikom, čím ich postavil na roveň biskupom, autentickým vykladačom magistéria. V očiach biskupa Schneidera to opäť odhalilo program, egalitarizmus, ktorý je v rozpore s božskou konštitúciou Cirkvi. Výsledok synody podľa neho nebol ničím iným ako "umelou dvojznačnosťou". Ďalšie problémy vo vnútri Svätej stolice sú podľa neho zrejmé z čiastočného zaobchádzania s pátrom Markom Rupnikom, slovinským umelcom, ktorého jezuiti vylúčili po tom, ako ho asi 25 žien obvinilo zo sexuálneho zneužívania.

Jeho následná inkardinácia do jeho domovskej diecézy Kloper, kde môže slobodne vykonávať kňazskú službu, naznačila, že pápežov priateľ, ak je obvinený z ohavných morálnych zlyhaní, môže namiesto trestu dostať "privilegované zaobchádzanie". Veriaci katolíci, povedal, musia na takéto krízy reagovať medzinárodnou "krížovou výpravou modlitieb" a prosiť Boha, aby obnovil Svätú stolicu ako "znamenie jasnosti", ktoré posilňuje veriacich "jednoznačne v pravde". Alternatívou by bolo vidieť Cirkev rozdelenú na tých, ktorí sa držia "autentického Magistéria", a tých, ktorí uprednostňujú novoty tohto nového, avšak v tomto druhom smere sa nachádza cesta ku schizme.

Simon Caldwell

www.catholicherald.co.uk