SV. ALFONZ DE LIGUORI: PRÍPRAVA NA SMRŤ (I)

Telo na smrteľnej posteli

"Prach si a v prach sa obrátiš." (Gn 3, 19)

UVAŽUJ, že si prach a že sa v prach obrátiš. Príde deň, keď zomrieš a zhniješ v hrobe, kde ťa budú prikrývať červy (Iz 14, 11). Rovnaký údel čaká všetkých, šľachtica i roľníka, knieža i vazala. V okamihu, keď duša opustí telo, odíde do večnosti a telo sa vráti do prachu. Vypustíš ich dych a oni zomrú a vrátia sa do svojho prachu (Ž 113, 29).

Predstavte si, že vidíte človeka, ktorý práve zomrel. Pozrite sa na to telo, ktoré ešte stále leží na posteli, hlava padnutá na hruď, vlasy v neporiadku a ešte stále sa kúpu v pote smrti, oči zapadnuté, líca prázdne, tvár farby popola, pery a jazyk ako železo, telo chladné a ťažké. Pozorovatelia zblednú a chvejú sa. Koľkí pri pohľade na zosnulého príbuzného alebo priateľa zmenili svoj život a odišli zo sveta! Ešte väčšiu hrôzu vzbudí, keď sa telo začne rozkladať. Od smrti toho mladého muža neuplynulo ani dvadsaťštyri hodín a jeho telo už začalo vydychovať odporný zápach. Treba otvoriť okná, použiť veľké množstvo kadidla, a aby sa zabránilo prenosu choroby na celú rodinu, treba ho čoskoro preniesť do kostola a pochovať do zeme. "Ak bol jedným z bohatých alebo šľachticov zeme, jeho telo bude vydávať ešte neznesiteľnejší zápach," ("Gravius foetent divitum corpora" In Hexamer. 1. 6, c. 8) hovorí svätý Ambróz.

Hľa, koniec toho pyšného, toho oplzlého a zmyselného človeka! Pred smrťou žiadaný a vyhľadávaný v rozhovoroch, teraz sa stal predmetom hrôzy a odporu všetkých, ktorí ho uvideli. Jeho príbuzní sa ponáhľajú odstrániť ho z domu; najímajú ľudí, aby ho zavreli do rakvy, odniesli na kostolný dvor a hodili do hrobu. Za života sa šírila sláva o jeho dôvtipe, zdvorilosti, elegancii jeho mravov a tvári, ale po smrti sa naňho rýchlo zabudne. Ich pamiatka zahynula s hlukom (Ž 6, 7).

Keď počujú správu o jeho smrti, niektorí hovoria: Bol cťou pre svoju rodinu; iní hovoria: Dobre zaopatril svoje deti. Jedni jeho smrť ľutujú, lebo im počas života preukázal nejakú službu; iní sa z nej tešia, lebo je pre nich prínosom. Za krátky čas však o ňom nikto nehovorí. Spočiatku jeho najbližší príbuzní necítia ochotu počuť jeho meno zo strachu, aby sa neobnovil ich smútok. Pri kondolenčných návštevách si všetci dávajú pozor, aby sa o zosnulom nezmienili; a ak sa stane, že niekto o ňom prehovorí, príbuzní kričia: Preboha, nespomínajte jeho meno!

Uvažujte, že tak, ako ste sa správali pri príležitosti smrti priateľov a príbuzných, tak sa budú správať aj ostatní pri príležitosti vašej smrti. Žijúci sa zúčastňujú na scéne. Zaberajú majetok a úrady zosnulého; ale na mŕtveho si už nespomínajú - jeho meno sa sotva kedy spomenie. Spočiatku sú ich príbuzní krátky čas utrápení; čoskoro sa však utešia podielom na majetku zosnulého, ktorý im pripadne.

O krátky čas sa teda vaša smrť stane skôr zdrojom radosti; a v tej istej miestnosti, v ktorej ste vydýchli a v ktorej vás súdil Ježiš Kristus, budú ostatní tancovať, jesť, hrať sa a smiať sa ako predtým. A kde bude potom vaša duša?

Túžby a modlitby

Ó, Ježišu, môj Vykupiteľ! Ďakujem Ti, že si ma nevyradil zo života, keď som bol Tvojím nepriateľom. Za koľko rokov som si zaslúžil byť v pekle! Keby som bol zomrel v taký deň alebo takú noc, aký by mal byť môj údel na celú večnosť? Pane, ďakujem Ti; prijímam svoju smrť ako zadosťučinenie za moje hriechy a prijímam ju spôsobom, akým sa Ti ju zapáči poslať. Ale keďže si ma doteraz znášal, počkaj na mňa ešte chvíľu. Trp ma teda, aby som mohol trochu oplakávať svoj smútok! (Jób x, 20). Daj mi čas, aby som mohol oplakať, skôr než ma odsúdiš, urážky, ktoré som Ti obetoval. Nebudem sa viac brániť Tvojim volaniam. Kto vie, či slová, ktoré som práve čítal, nebudú pre mňa poslednou výzvou? Uznávam, že som nehodný milosrdenstva. Tak často si mi odpustil a ja som Ťa nevďačne opäť urazil. Skormútené a pokorné srdce, Bože! Nepohrdneš? Keďže, Pane, Ty nevieš pohŕdať skrúšeným a pokorným srdcom, pozri na kajúceho zradcu, ktorý sa k Tebe utieka. Pre svoje milosrdenstvo ma neodvrhni od svojej tváre. Ty si povedal: Toho, kto prichádza ku mne, nevyženiem von (Jn VI, 37). Je pravda, že som Ťa pobúril viac ako iní, lebo som bol viac ako iní obdarený Tvojimi svetlami a milosťami. Ale krv, ktorú si za mňa vylial, ma povzbudzuje a ponúka mi odpustenie, ak sa budem kajať. Moje zvrchované dobro! Celou dušou ľutujem, že som ťa urazil. Odpusť mi a daj mi milosť milovať ťa aj v budúcnosti. Dosť som ťa urazil. Zvyšok svojho života chcem stráviť nie urážaním Teba, ale iba neprestajným plačom nad urážkami, ktoré som Ti uštedril, a milovaním celého srdca Boha hodného nekonečnej lásky. Ó, Mária, moja nádej, pros za mňa Ježiša.

Telo v hrobe

Ale aby si, kresťanská duša, lepšie videla, čo si, nasleduj radu svätého Chryzostoma: "Choď k hrobu, rozjímaj o prachu, popole, červoch a vzdychaj." Pozri, ako tá mŕtvola najprv zožltne a potom sčernie. Potom sa celé telo pokryje bielou, odpornou plesňou; potom vychádza mazľavý, hnilobný sliz, ktorý steká na zem. V tejto hnilobnej hmote sa vytvára veľké množstvo červov, ktoré sa živia mäsom. Na tele hodujú potkany; niektoré ho napadnú zvonka, iné sa dostanú do úst a čriev. Líca, pery a vlasy odpadávajú. Najprv sa obnažia rebrá a potom ruky a nohy. Červy po tom, ako skonzumujú všetko mäso, požierajú jeden druhého a nakoniec z nich zostane len páchnuca kostra, ktorá sa časom rozpadne na kúsky; kosti sa od seba oddelia a hlava sa oddelí od tela. Stali sa ako plevy na letnej mláťačke a odnášal ich vietor. Hľa, čo je človek: je ako prach na humne, ktorý odnáša vietor.

Hľa, mladý šľachtic, ktorý bol nazývaný životom a dušou rozhovoru: kde je teraz? Vstúpte do jeho bytu: už tam nie je. Ak budete hľadať jeho posteľ, šaty alebo brnenie, zistíte, že prešli do rúk iných. Ak ho chceš vidieť, obráť sa k hrobu, kde sa zmenil na skazu a vyschnuté kosti. Ó, Bože, na čo sa teraz zmenšilo to telo, ktoré bolo hýčkané toľkými pochúťkami, oblečené s takou pompou a opatrované toľkými sluhami? Ó, vy svätí! ktorí ste vedeli umŕtvovať svoje telá z lásky k tomu Bohu, ktorého jediného ste na tejto zemi milovali, dobre ste pochopili koniec všetkej ľudskej veľkosti, všetkých pozemských rozkoší; teraz sú vaše kosti uctievané ako posvätné relikvie a uchovávané v zlatých svätyniach a vaše duše sú šťastné v radosti z Boha a očakávajú posledný deň, v ktorý sa vaše telá stanú účastníkmi vašej slávy, ako boli účastníkmi vášho kríža v tomto živote. Pravá láska k telu spočíva v tom, že tu s ním zaobchádzame prísne a pohŕdavo, aby bolo šťastné na večnosť, a že mu odopierame všetky pôžitky, ktoré by ho mohli navždy urobiť nešťastným.

Túžby a modlitby

Hľa, môj Bože, na čo sa musí znížiť moje telo, ktorým som ťa tak veľmi urazil, na červy a hnilobu. To ma netrápi, naopak, teším sa, že toto moje telo, ktoré ma pripravilo o Teba, moje zvrchované dobro, jedného dňa zhnije a bude strávené. Čo ma však zarmucuje, je to, ţe aby som sa mohol oddávať týmto úbohým rozkošiam, spôsobil som Ti takú veľkú nechuť. Ale nezúfam nad Tvojím milosrdenstvom. Čakal si na mňa, aby si mi odpustil. Pán čaká, aby sa nad tebou zmiloval (Iz, xxx, 18).

Ty mi odpustíš, ak sa budem kajať. Ó, nekonečná dobrota, celým srdcom ľutujem, že som Tebou pohŕdal. Poviem so svätou Katarínou Janovskou: "Môj Ježišu, už žiadne hriechy!" Už žiadne hriechy! Už viac nebudem zneužívať Tvoju trpezlivosť. Ó, moja ukrižovaná Láska, nebudem čakať, kým mi spovedník v hodine smrti vloží do rúk kríž. Od tejto chvíle ťa objímam, od tejto chvíle ti odporúčam svoju dušu. Do tvojich rúk, Pane, odovzdávam svojho ducha (Ž, xxx, 6). Moja duša bola toľko rokov na svete a nemilovala ťa. Daj mi svetlo a silu, aby som ťa miloval počas zvyšku svojho života: nebudem čakať, že ťa budem milovať v hodine smrti. Od tejto chvíle Ťa milujem; objímam Ťa a zjednocujem sa s Tebou ; a sľubujem, že sa od Teba už nikdy nevzdialim, ó, najsvätejšia Panna! pripútaj ma k Ježišovi Kristovi a vypros mi milosť, aby som ho už nikdy nestratil.

www.onepeterfive.com