SV. TOMÁŠ AKVINSKÝ A JEHO MODLITBA PRED ŠTÚDIOM
„Štúdium,“ hovorí sv. Tomáš, „zahŕňa intenzívne sústredenie mysle na niečo“ (STh II-II, q. 166 a. 1). Je zjavné, že na štúdiu nie je nič jednoduché; nejde o to pohodlne sa usadiť do kresla s kávou a jednoducho si to osvojiť. Navyše tento Učiteľ Cirkvi uvádza, že hoci samotné štúdium je dobré, náhodne ľahko vedie k hriechu, a to, keď „sa človek pýši tým, že pozná pravdu,“ alebo „keď človek túži poznať pravdu o stvoreniach, bez toho, aby svoje poznanie smeroval k pravému cieľu, teda k poznaniu Boha,“ alebo „keď sa človek snaží poznať pravdu, ktorá presahuje jeho rozumové schopnosti, pretože takýmto spôsobom ľahko upadá do omylu.“ (STh II-II, q. 167 a. 1)
Posledný spomenutý hriech je akýmsi prejavom nerozvážnosti – nepoznaním vlastných limitov sa človek vystavuje situáciám, kde je nútený formulovať nesprávne názory, ktoré môžu zviesť aj ostatných. Pozoruhodným dôsledkom týchto tvrdení je, že už len samotnou podstatou situácie môžu ateisti sotva predísť aspoň materiálnemu hriechu pri štúdiu. Taktiež, pre kresťana existuje povinnosť opatrnosti pri štúdiu u nekresťanov. Ako by mohol kresťan prakticky zabrániť hriechu, ak by svoje štúdium nezahŕňal do modlitby?
Mali by sme očakávať, že vlastná Oratio ante Studium sv. Tomáša Akvinského, „Modlitba pred štúdiom,“ bude akýmsi protiliekom na tieto a iné hriechy. A naozaj, je. Keďže všetky preklady, ktoré som našiel na internete, sú nepresné, môže byť pre čitateľov tejto stránky prínosné jednoducho zverejniť kvalitný preklad. Tu je ten najlepší, ktorý poznám, pochádza z nedávnej dizertačnej práce na mojej univerzite o modlitbách sv. Tomáša, ktorú napísal mladý teológ zo Seminára sv. Jána Vianneya, Joshua Revelle:
Vzývanie
Nevýslovný Stvoriteľ, ktorý si zo svojho pokladu múdrosti ustanovil tri hierarchie anjelov a usporiadal ich v obdivuhodnom poriadku nad najvyššie nebesá, a ktorý si tak vznešene rozdelil časti vesmíru:
Prosby
Ty, ktorý si oprávnene nazývaný prameňom svetla a múdrosti a najvyšším princípom, dopraj, aby lúč Tvojej jasnosti prenikol temnotu môjho rozumu a odstránil odo mňa dvojitú temnotu, v ktorej som sa narodil, konkrétne hriech a nevedomosť.
Ty, ktorý urobíš výrečným jazyky dojčiat, pouč môj jazyk a vylej na moje pery milosť Tvojho požehnania.
Daj mi bystrosť rozumu, schopnosť pamätania, metódu a ľahkosť učenia, jemnosť výkladu a hojnosť milosti pre reč.
Priprav začiatok, usmerni priebeh a zdokonaľ koniec.
Záver
Ty, ktorý si pravý Boh a človek, ktorý žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Rozlíšil som jednotlivé časti modlitby a pre prehľadnosť som pridal nadpisy a čísla. Hneď od začiatku slová sv. Tomáša vyjadrujú pokoru. Aj keď modlitba myslí na to, že štúdium má viesť k plodnosti, a teda k reči, ktorá pomáha druhým nájsť pravdu, Boh je oslovený ako „nevyjadriteľný“, čo znamená, že je mimo našej schopnosti vyjadriť ho slovami. Najvyššie skutočnosti, najzaujímavejšie a najvzácnejšie pravdy, musia nakoniec zostať tajomstvom pre každé stvorenie. Navyše, stavia sa na najnižší stupienok obrovskej hierarchie inteligencií. Určite poznáte astronómov, ktorí sa snažia v nás vyvolať pokoru tým, že upriamujú pozornosť na nepredstaviteľnú veľkosť vesmíru. Niekto iný môže jednoducho vyjsť von a ako dieťa pozerať na modrú klenbu oblohy, aby svoje vlastné obavy videl v širšej perspektíve. Ale samotné rozšírenie priestoru nakoniec znamená pre inteligenciu málo.
Uvažujte, ako zmenou mierky na mape môžeme urobiť z jedného palca tisíc yardov alebo miliardu svetelných rokov, ako sa nám to hodí. Prečo teda astronómova zmienka o „biliónoch biliónov“ viac nenaznačuje jeho bystrosť v tom, že o týchto množstvách vie? Môže sa pýšiť tým, že nie je pyšný tak ako obyčajní ľudia. Oveľa „pokornejšie“ je však predstaviť si škálu možno miliónov inteligencií, z ktorých každá je vyššia ako tá druhá (podľa angelológie sv. Tomáša) práve kvôli svojim väčším schopnostiam chápania. Áno, celý korpus sv. Tomáša by pravdepodobne dokázal najslabší anjel intuitívne pochopiť okamžite.
Modlitby obvykle pozostávajú z dvoch častí. Po tom, ako sa sv. Tomáš postaví do prítomnosti Stvoriteľa, ktorého oslovuje, predkladá sériu štyroch prosieb. Tieto prosby sú logicky usporiadané.
Po prvé, podobne ako slepý Bartimeus – „Pane, aby som videl“ – žiada, aby bol uzdravený z nedostatku.
Po druhé, žiada o silu, ktorú prirovnáva k prirodzenému rozvoju schopnosti reči u bytostí, ktoré sa narodili neschopné hovoriť. (Latinský výraz „in-fans“ znamená doslovne „ne-hovoriaci“ človek – tak čudne pôsobili bábätká v kultúre, ktorá považovala reč za charakteristickú ľudskú činnosť). Boh môže urobiť nadprirodzene v odpovedi na modlitbu to, čo robí prirodzene a spontánne: tak teda, prosím, Bože, urob to isté aj vo mne teraz. Sekvencia je kresťanská a aristotelovská: prosiť, aby bola zranená prirodzenosť uzdravená; potom, aby sa rozvinula sila; a následne, aby bola táto sila zdokonalená cnosťami, ktoré sú ako komponenty cnosti usilovnosti. Je pozoruhodné, no nie prekvapivé, že sv. Tomáš spomína pamäť. Učí, že pamäť je základnou zložkou rozvážnosti – nemôžeme byť múdri, ak sa neučíme zo skúseností, a nemôžeme sa učiť bez pamäte. Pamäť sa dá pestovať a zlepšiť. Sekvencia končí modlitbou o pomoc „v skutkoch a okolnostiach“ (ako by povedal právnik). Tu je svätcova najpraktickejšia rada. Máte blok pri písaní? Nemôžete sa vrátiť k práci po prestávke? Je ťažké pustiť sa do štúdia?
Jednoducho požiadajte Boha, aby vám pomohol začať, a už ste začali.
Michael Pakaluk
https://www.thecatholicthing.org/2024/11/07/st-thomass-prayer-before-study/