SVIATOK KRISTA KRÁĽA

Nech sa mu klaňajú všetci králi a slúžia mu všetky národy. Jeho moc je večná a nebude mu odňatá a jeho kráľovstvo je kráľovstvo, ktoré sa nezruší.

DVA SVIATKY KRISTOVHO KRAĽOVANIA

Už na začiatku liturgického roka nachádzame sviatok Kristovho kraľovania: Zjavenie Pána. Ježiš sa práve narodil a zjavil sa kráľom z Východu a izraelskému ľudu ako "Pán, ktorý drží v rukách kráľovstvo, moc a ríšu"[1]. Privítali sme tohto "Spasiteľa, ktorý prichádza, aby nad nami kraľoval"[2], a spolu s mudrcami sme mu ponúkli svoje dary, svoju vieru a svoju lásku.

A prečo Cirkev chce, aby sme na konci roka slávili nový sviatok Kristovej vlády, jeho spoločenskej a všeobecnej vlády?

V čase Zjavenia Pána sme neboli oklamaní o povahe tohto kraľovania, rovnako ako sme neboli oklamaní o dôstojnosti Boha, ktorú malo novorodené Dieťa. Ale možno sme sa nechali fascinovať tou hviezdou, ktorá, žiariac na betlehemskej oblohe, nás osvietila svetlom viery a vzbudila v nás nádej na väčšiu jasnosť pre večnosť. A tak spievame o priblížení sa pohanov k viere v osobe mudrcov, ktorí prišli z Východu, aby sa poklonili židovskému kráľovi.

LAICIZMUS

Cirkev chce, aby sme sa dnes zamysleli nad dôsledkami tohto univerzálneho povolania ku Kristovej viere. Národy ako celok sa obrátili k Pánovi, ktorý im nadprirodzenými udalosťami priniesol výhody úplne neznámej civilizácie starovekého sveta. Žiaľ, už dve storočia však všetky národy, a najmä Francúzsko, ničí najškodlivejší omyl: sekularizmus. Ten spočíva v popieraní práv Boha a nášho Pána Ježiša Krista nad celou ľudskou spoločnosťou, v súkromnom a rodinnom živote, ako aj v spoločenskom a politickom živote. Propagátori tejto herézy opakujú výkrik Židov: Nechceme, aby nad nami vládol. A so všetkou obratnosťou, húževnatosťou a drzosťou detí temnoty sa snažia Krista zo všetkých miest vyhnať. Vyhlásili náboženský život za nemorálny a rehoľníkov vyhnali; pokúsili sa vnútiť Cirkvi, hoci zbytočne, schizmatickú ústavu; nariadili odluku Cirkvi od štátu a občianskej spoločnosti odopreli povinnosť pomáhať ľuďom dobývať večné dobrá; do rodiny vniesli neporiadok rozvodovým zákonom, na súdoch, v nemocniciach a školách potlačili kríže. A napokon vyhlásili svoje zákony za nehmotné a zo štátu urobili Boha.

DÔVOD TOHTO SVIATKU

Tvárou v tvár "tejto pohrome našich čias" pápeži neprestali zvyšovať hlas. Ale keďže mor bol na vzostupe, Pius XI. chcel využiť jubilejný rok na to, aby encyklikou Quas primas z 11. decembra 1925 slávnostne pripomenul svetu úplnú a absolútnu moc Krista, Božieho Syna", nesmrteľného Kráľa vekov, nad všetkými ľuďmi a nad všetkými národmi všetkých čias. Okrem toho, aby sa na túto nevyhnutnú náuku príliš skoro nezabudlo, ustanovil na počesť jeho univerzálnej vlády liturgický sviatok, ktorý by bol slávnostnou pamiatkou a zároveň zadosťučinením za to odpadnutie národov a jednotlivcov, ktorí sa usilujú prejavovať v učení a v skutkoch v mene súčasnej svetskosti. Napokon najvyšší pápež predpísal na tú istú slávnosť obnovenie zasvätenia ľudského rodu Najsvätejšiemu Srdcu.

Veriaci nájdu v modlitebníku alebo jednoducho v misáli učenie Cirkvi o sociálnej vláde Krista a modlitby chvály, pokánia a prosieb, ktoré mu môžu adresovať v tento sviatok. Toto učenie je však v celej svojej šírke uvedené v pápežovej encyklike. My sa uspokojíme s jej zhrnutím a pozveme čitateľov, aby sa obrátili na pôvodný text, aby, uznávajúc Pánove práva, mohli odhodiť jed sekularizmu a s dôverou sa obrátiť k Ježišovmu Srdcu, ktorého vláda je vládou lásky a milosrdenstva.

TROJITÉ KRÁĽOVSTVO

V encyklike sa dozviete, v akom zmysle je Kristus Kráľom myslí, sŕdc a vôle; kto sú poddaní tohto Kráľa, aká trojitá moc je obsiahnutá v jeho kráľovskej dôstojnosti a aká je duchovná povaha jeho vlády.

"Už dlho sa pripisuje Kristovi titul Kráľa, a to z dôvodu mimoriadnej dokonalosti a vznešenosti jeho dokonalostí, ktorými prevyšuje každé stvorenie. A my sa takto vyjadrujeme, aby sme potvrdili, že On je Kráľom ľudskej inteligencie ani nie tak pre prenikavosť svojej ľudskej inteligencie a rozsah svojho poznania, ako skôr preto, že On je Pravda ako taká a smrteľníci musia v ňom hľadať pravdu a poslušne ju prijímať. Nazýva sa Kráľom vôle nielen preto, že absolútnej svätosti jeho božskej vôle zodpovedá neporušenosť a dokonalá podriadenosť jeho ľudskej vôle, ale aj preto, že prostredníctvom podnetov a vnuknutí svojej milosti podriaďuje našu slobodnú vôľu sebe samému, čím sa naša horlivosť roznecuje k najvznešenejším činom. Kristus je napokon uznaný za Kráľa sŕdc pre svoju lásku, ktorá prevyšuje všetko poznanie, a pre svoju jemnosť a dobrotu, ktoré priťahujú duše; a skutočne, doteraz nebolo človeka, ktorého by celé ľudské pokolenie milovalo tak ako Ježiša Krista, a ani v budúcnosti nebude.”

KRÁĽOVSKÁ DÔSTOJNOSŤ, DÔSLEDOK HYPOSTATICKEJ ÚNIE

"Keď však v našej téme postúpime trochu ďalej, každý si môže všimnúť, že meno a moc Kráľa sú vhodné pre Krista vo vlastnom zmysle slova; o Kristovi sa hovorí, že od svojho Otca dostal moc, česť a kráľovskú dôstojnosť ako človek, pretože Božie Slovo, ktoré má s Otcom tú istú podstatu, nemôže nemať všetko spoločné so svojím Otcom, a teda ani najvyššiu a absolútnu vládu nad celým stvorením. Kristova kráľovská dôstojnosť sa zakladá na obdivuhodnom spojení, ktoré nazývame hypostatickou jednotou. Preto sa anjeli a ľudia musia klaňať Kristovi, nakoľko je Bohom, ale zároveň musia poslúchať a navonok sa podriaďovať jeho príkazom, nakoľko je človekom, to znamená, že len z titulu hypostatickej únie dostal Ježiš Kristus moc nad všetkými stvoreniami....”

TROJITÁ MOC

"Kristova kráľovská dôstojnosť so sebou nesie trojitú moc: zákonodarnú, súdnu a výkonnú, bez ktorej si ju nemožno predstaviť. Evanjeliá sa neuspokojujú s konštatovaním, že Kristus potvrdil zákony, ale predstavujú ho aj ako toho, kto diktuje nové.... Ježiš ďalej vyhlasuje, že Otec mu dal súdnu moc.... Táto súdna moc znamená právo nariadiť ľuďom tresty a odmeny, a to aj v tomto živote. A napokon musíme Kristovi pripísať aj výkonnú moc, pretože je nevyhnutné, aby všetci poslúchali jeho príkazy, a že určil určité tresty, od ktorých nebude ušetrený žiadny vinník.”

CHARAKTER KRISTOVEJ VLÁDY

"To, že Kristova vláda má byť v istom zmysle predovšetkým duchovná a má sa týkať duchovných vecí..... Náš Pán Ježiš Kristus to potvrdil svojím spôsobom konania.... Pred Pilátom vyhlasuje, že jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. V evanjeliu sa nám Jeho kráľovstvo ukazuje ako kráľovstvo, do ktorého sa pripravujeme vstúpiť vierou a krstom.... Spasiteľ stavia svoje kráľovstvo len proti kráľovstvu satana a moci temnoty. Od svojich učeníkov vyžaduje, aby odhodili bohatstvo a všetky pozemské dobrá, aby sa cvičili v miernosti, aby hladovali a žíznili po spravodlivosti, ale aj aby sa zriekli seba samých a niesli svoj kríž. Keďže Ježiš Kristus ako Vykupiteľ kúpil Cirkev za cenu svojej krvi a ako Kňaz sa ustavične obetuje za hriechy sveta, kto by nevidel, že jeho kráľovská dôstojnosť musí mať podiel na duchovnom charaktere týchto dvoch funkcií Kňaza a Vykupiteľa?

"Napriek tomu nemožno poprieť, bez toho, aby sme sa dopustili vážneho omylu, že kráľovská hodnosť Krista - človeka sa vzťahuje aj na civilné veci, keďže od svojho Otca dostal absolútnu vládu, takže zahŕňa všetky stvorené veci a všetky sú podriadené jeho vláde..."