SYNODÁLNY PROCES AKO NÁSTROJ NA ZMENU CIRKVI?

4. novembra 2022

Vo štvrtok 27. októbra predstavil sekretariát Biskupskej synody v Ríme pracovný dokument pre kontinentálnu fázu synody "Za synodálnu Cirkev: spoločenstvo, zdieľanie, poslanie". Stalo sa tak na tlačovej konferencii, ktorej predsedal kardinál Grech a ktorá sa konala v tlačovom stredisku Svätej stolice v Ríme. Dokument mal názov "Zväčšite priestor vo svojom stane" (Iz 54, 2). Na základe všetkých záverečných dokumentov zo stretnutí na jednotlivých kontinentoch potom Sekretariát biskupskej synody zostavuje Instrumentum laboris, pracovný dokument pre zasadnutia synody v rokoch 2023 a 2024.

Mantra tohto procesu znie: počúvajte. Koho? Všetkých. Pracovný dokument obsahuje veľké množstvo citátov. "Tieto citáty boli vybrané preto, lebo obzvlášť silným, krásnym alebo presným spôsobom vyjadrujú pocity, ktoré sú v mnohých správach vyjadrené všeobecnejšie. Synodálnu skúsenosť možno čítať ako cestu uznania pre tých, ktorí sa v Cirkvi necítia dostatočne uznaní." Obrysy synodálneho procesu sú čoraz jasnejšie. Poskytuje megafón pre nekatolícke názory. Dokument naznačuje, k čomu by mala synodálna cesta v konečnom dôsledku viesť: "To znamená Cirkev, ktorá sa učí počúvaním, ako obnoviť svoje evanjelizačné poslanie vo svetle znamení času, aby naďalej ponúkala ľudstvu spôsob bytia a života, v ktorom sa všetci môžu cítiť zahrnutí ako protagonisti."

Kto sú tí, ktorí sa cítia vylúčení? Par. 39: "Medzi tými, ktorí volajú po zmysluplnejšom dialógu a po ústretovejšom priestore, nájdeme aj tých, ktorí z rôznych dôvodov pociťujú napätie medzi príslušnosťou k Cirkvi a vlastnými láskyplnými vzťahmi, ako sú: znovu zosobášení rozvedení, osamelí rodičia, ľudia žijúci v polygamných manželstvách, LGBTQ ľudia atď." Skrátka tí, ktorí nesúhlasia s učením Katolíckej cirkvi. Zdá sa, že pracovný dokument navrhuje, aby sme zostavili zoznam sťažností a potom o nich diskutovali. Poslanie Cirkvi je však iné. To, čo nie je: preskúmať všetky názory a potom sa dohodnime. Ježiš nám prikázal niečo iné: hlásajte pravdu; to pravda vás oslobodí. Mimoriadne zaujímavá je poznámka, že Cirkev nevenuje pozornosť polygamii. Keď na to príde, dokument nevenuje žiadnu pozornosť tradicionalistom. Tí sa tiež cítia vylúčení. V skutočnosti ich tak doslova označuje pápež František (Traditionis Custodes). Zjavne pre túto skupinu nemá empatiu.

Doterajší synodálny proces pripomína skôr sociologický experiment a má len málo spoločného s tým, že Duch Svätý údajne znie cez všetkých. To by sa takmer dalo nazvať rúhaním. Čoraz jasnejšie sa ukazuje, že synodálny proces bude použitý na zmenu viacerých cirkevných postojov, pričom Duch Svätý bude potom tiež vhadzovaný do hry ako obhajca, hoci Duch Svätý v priebehu storočí naozaj dýchal niečím protichodným. Predovšetkým to, čo možno vyčítať z načúvania, je vyparená viera, ktorá sa už nepraktizuje a neprijíma pozície Cirkvi. Ľudia sa sťažujú, že Cirkev neakceptuje ich názory. To mimochodom nie je celkom pravda. Flámski a nemeckí biskupi s nimi idú na dlhú cestu, čo je v skutočnosti oveľa tragickejšie. Už nechcú nazývať hriech hriechom. Preto sa už nehovorí o obrátení a pokání.

Predvídateľné je volanie po prijatí žien do kňazstva: "aktívna úloha žien v riadiacich štruktúrach cirkevných orgánov, možnosť pre ženy s primeraným vzdelaním kázať vo farnostiach, ženský diakonát a kňazstvo". Zbytočné cvičenie vzhľadom na to, že posledné tri pontifikáty výslovne uviedli, že je to nemožné. V politike je všetko otvorené diskusiám a debatám. V Cirkvi nie. Máme niečo také ako cirkevnú doktrínu, ktorá nepodlieha času a miestu. Zdá sa však, že pracovný dokument naozaj spochybňuje všetko. Napríklad v ods. 60 čítame: "Výzva k obráteniu cirkevnej kultúry pre spásu sveta je konkrétne spojená s možnosťou vytvoriť novú kultúru s novými postupmi a štruktúrami." A potom toto: "Biskupi sa vyzývajú, aby našli vhodné spôsoby, ako vykonať svoju úlohu potvrdiť a schváliť záverečný dokument a zabezpečiť, aby bol ovocím autentickej synodálnej cesty, rešpektujúcej uskutočnený proces a vernej rôznym hlasom Božieho ľudu na každom kontinente." Úrad biskupa sa zjavne redukuje na to, že sa jednoducho implementuje to, čo je v konečnom dôsledku najväčším spoločným menovateľom ako výsledok lotérie názorov. Posledná záverečná fáza synodálneho procesu nemôže dopadnúť inak ako poľský vidiecky deň [TN: Poolse landdag: humorný holandský výraz pre stretnutie, na ktorom sa o všetkom diskutuje a o ničom sa nerozhodne]. Je predvídateľné, že všetci tí, ktorí sa nedohodnú, budú tvrdiť, že sú vylúčení. Vopred je to recept na katastrofu. Ak si všetci presadia svoje - čo v skutočnosti nie je možné - katastrofa je úplná. Vtedy Cirkev poprie samu seba a premárni svoju identitu.

Pri prezentácii pracovného dokumentu sa kardinál Grech veľmi vystatoval vyhlásením, že úlohou Cirkvi je pôsobiť ako zosilňovač každého zvuku, ktorý vychádza z vnútra Cirkvi, aj keď je v rozpore s tým, čo Cirkev vždy hlásala. Kedysi to bolo inak. V čase protireformácie Cirkev nenechala nič na náhodu, pokiaľ ide o jasnosť svojich názorov. Ľudí presvedčíte tým, že budete argumentovane a s plným presvedčením stáť za katolíckou vierou. Nikoho nepresvedčíte tým, že budete iba počúvať a necháte to tak. Nepríjemné je, že biskupi dostali pokyn počúvať a potom zdokumentovať, čo bolo povedané. Tieto správy sa potom zhromažďovali na miestnej úrovni cirkvi a potom sa posielali do Ríma. Správy, ktoré obsahovali potrebné herézy s podpisom biskupskej konferencie. Nemohli sme postupovať inak, ale v žiadnom prípade z toho nemám radosť. Mnohí kardináli, mimochodom, tento zvuk ventilovali aj v Ríme a ešte viackrát sa pýtali, čo je to vlastne synodalita. Nebolo na to jednoznačnej odpovede.

Ježiš zvolil iný prístup. Vypočul si dvoch sklamaných učeníkov, ktorí boli na ceste do Emauz. V istom momente si však vzal slovo a jasne im povedal, že blúdia. To ich viedlo k tomu, aby sa otočili a vrátili sa do Jeruzalema. Ak sa neotočíme, skončíme v Emauzoch a budeme ešte ďalej od domova, ako sme už boli.

Jedna vec je mi jasná. Boh je v tomto prekliatom synodálnom procese mimo hry. Duch Svätý s tým nemá absolútne nič spoločné. Medzi protagonistami tohto procesu je podľa mňa až príliš veľa obhajcov homosexuálnych manželstiev, ľudí, ktorí si v skutočnosti nemyslia, že potraty sú problém, a nikdy sa neukážu ako obhajcovia bohatého vyznania Cirkvi, ktorí sa chcú predovšetkým páčiť svojmu sekulárnemu okoliu. Aké nepastoračné, aké neláskavé. Ľudia chcú úprimné odpovede. Nechcú ísť domov s ďalšími otázkami. Zabraňujete ľuďom v spáse. Odvtedy som zo synodálneho procesu vypadol.

+Mons. Robert Mutsaerts

www.rorate-caeli.blogspot.com