SYNODÁLNY PROCES JE PANDORINA SKRINKA - 100 otázok a odpovedí (I)

Pápež František zvolal do Ríma synodu o synodalite pod heslom "Za synodálnu cirkev: "Spoločenstvo, účasť a poslanie". Ide o šestnáste riadne generálne zhromaždenie Synody biskupov. Napriek jej potenciálne revolučnému vplyvu zostala diskusia okolo tejto synody zväčša obmedzená na zasvätených. Široká verejnosť o nej vie len málo, a túto medzeru sa snažíme vyplniť tým, že vysvetlíme, o čo ide. Pripravuje sa plán na reformu Svätej matky Cirkvi, ktorá, ak sa dotiahne do konečných dôsledkov, môže rozvrátiť jej samotné základy.

Hoci ide o riadne zhromaždenie, niekoľko faktorov robí z tejto synody nezvyčajnú udalosť, ktorú by niektorí radi označili za prelomovú v dejinách Cirkvi, za akýsi de facto tretí vatikánsky koncil.

Žiadne riadne zhromaždenie

Prvým faktorom je jej samotná štruktúra. Po rozsiahlych medzinárodných konzultáciách sa v Ríme plánujú až dve plenárne zasadnutia v rokoch 2023 a 2024, ktorým budú predchádzať duchovné rekolekcie pre účastníkov.

Druhým faktorom je jeho obsah. Zatiaľ čo bežné generálne zhromaždenia sa zvyčajne zaoberajú konkrétnymi otázkami (mládež v roku 2018, rodina v roku 2015 a podobne), tentoraz majú v úmysle spochybniť samotnú štruktúru Cirkvi. Navrhujú prehodnotiť Cirkev a premeniť ju na novú "konštitutívne synodálnu Cirkev "1 zmenou základných prvkov jej organickej ústavy. Táto zmena je taká radikálna, že synodálne dokumenty hovoria o "konverzii", akoby Cirkev bola na nesprávnej ceste a potrebovala urobiť obrat.

Tretím faktorom, ktorý robí toto zhromaždenie nezvyčajným, je jeho procesný charakter. Cieľom tejto synody nie je diskutovať o doktrinálnych alebo pastoračných otázkach a dospieť k záverom, ale uskutočniť "cirkevný proces" s cieľom reformovať Cirkev. Mnohí sa obávajú, že sa tým otvorí Pandorina skrinka.

Synodalita tak riskuje, že sa stane jedným z tých "talizmanických slov", o ktorých písal katolícky mysliteľ Plinio Corrêa de Oliveira, teda veľmi elastických slov, ktoré sú náchylné na radikalizáciu a zneužitie na propagandu. Zmanipulované propagandou, "[slovo-talizman] začína žiariť novým jasom, fascinuje pacienta a zavedie ho oveľa ďalej, než si dokázal predstaviť. "2 Táto radikálna reforma Cirkvi, hovoria propagátori synody, by obnovila staré postupy komunitnej účasti prvotnej Cirkvi, ktoré sa príliš dlho zanedbávali kvôli hegemónii chybnej hierarchickej ekleziológie, ktorú treba prekonať.3

Synoda o synodalite tak predstavuje prelom v dejinách Cirkvi a konkrétne v súčasnom pontifikáte. Pápež František "pripravuje svoju kapitálnu reformu: synodalitu", píše vatikanista Jean-Marie Guénois. "Dúfa, že pyramídovú, centralizovanú a klerikalizovanú Cirkev zmení na demokratickejšie a decentralizovanejšie spoločenstvo. "4

Nemecká synodálna cesta

Medzi najangažovanejších v "synodálnej konverzii" Cirkvi patrí väčšina nemeckých biskupov, ktorí nastúpili na vlastnú "cestu": Synodaler Weg. Táto Weg sústreďuje a oživuje najextrémnejšie požiadavky nemeckých progresistov. Pre jej propagátorov by sa Weg nemala obmedzovať len na Nemecko. Naopak, mala by slúžiť ako vzor a hnacia sila pre univerzálnu Synodu. Nemci sa tak javia ako extrémna, hoci výrečná a vplyvná frakcia v obrovskom vesmíre propagátorov synodality. Niektorí vatikanisti sa obávajú, že vplyv nemeckých progresívcov by mohol byť v synodálnej práci rozhodujúci, ako tomu bolo čiastočne počas Druhého vatikánskeho koncilu, keď "Rýn vtekal do Tiberu "5 .

Dovedená do konečných dôsledkov by Weg znamenala hlboký rozvrat Svätej rímskokatolíckej cirkvi. Kardinál Gerhard Müller, bývalý prefekt Kongregácie pre náuku viery, uviedol: "Váh je v tomto prípade veľmi dôležitý: "Chcú zneužiť tento proces na posun Katolíckej cirkvi - a nielen iným smerom, ale aj na jej zničenie. "6 Ak by všeobecná synoda prijala čo i len časť nemeckej Weg, mohla by znetvoriť a ukončiť Cirkev, ako ju poznáme. Samozrejme, nebol by to koniec Katolíckej cirkvi. Utešená Božím prísľubom má istotu neporušiteľnosti. Vďaka tejto výsade pretrvá až do konca čias (Mt 28, 20) a pekelné brány ju nepremôžu (Mt 16, 18).

Neúspešná cesta

Predtým, ako sa synodálna cesta uplatní v Katolíckej cirkvi, by jej propagátori urobili dobre, keby si preštudovali podobné experimenty v iných náboženstvách, ktoré sa ukázali ako neúspešné. Vezmime si príklad Anglikánskej cirkvi, ktorá sa na svoju osobitnú "synodálnu cestu" vydala v 50. rokoch 20. storočia. Pozoruhodné je svedectvo Gavina Ashendena, bývalého anglikánskeho biskupa a kaplána Jej Veličenstva kráľovnej Alžbety II. a teraz katolíckeho konvertitu:

"Bývalí anglikáni veria, že môžu ponúknuť určitú pomoc", pretože boli svedkami "triku" synodality, ktorý sa v Anglikánskej cirkvi používa "s takým rozdeľujúcim a ničivým účinkom".

"Faktom je, že bývalí anglikáni už videli, ako sa tento trik s Cirkvou hrá. Je to súčasť spirituality progresívcov. Veľmi jednoducho povedané, zabalia kvázi marxistický obsah do duchovnej pohodlnej prikrývky a potom veľa hovoria o Duchu Svätom. "7

S podobným varovaním prichádza aj páter Michael Nazir-Ali, bývalý anglikánsky biskup z Rochestru a teraz katolícky kňaz. Vyzýva biskupov, aby sa poučili z výsledného "zmätku a chaosu" medzi anglikánmi a inými protestantmi.8

Netreba chodiť ďaleko, aby sme videli zlyhanie tohto prístupu. Katastrofa Cirkvi v Nemecku je očividná. Iróniou je, že Synodaler Weg má slúžiť ako vzor na reformu univerzálnej Cirkvi. Všetci však vidia, že Cirkev v Nemecku takmer zanikla uprostred najhoršej krízy vo svojich dejinách, pretože uplatňovala myšlienky a postupy podobné tým, ktoré inšpirovali Weg. Prečo by niekto chcel Cirkvi vnútiť cestu, ktorá inde viedla ku katastrofe? Navyše, ako ukáže táto kniha, sotva koho nadchýna synodálna cesta, či už univerzálna alebo nemecká. Počet ľudí zapojených do rôznych konzultačných procesov je smiešny. Panuje všeobecná ľahostajnosť. Vyložia si propagátori Synodálnej cesty túto ľahostajnosť správne? Uvedomia si, že svoju hru hrajú pred prázdnymi tribúnami? Žiaľ, keby to bol len futbalový zápas! V hre nie je nič menšie ako Kristova nevesta!

Od konciliarizmu k trvalej synodalite

Hoci obhajcovia synodálneho ducha ho prezentujú ako moderného a aktuálneho, čerpá z dávnych omylov a heréz. Takzvaný konciliaristický prúd vznikol už v 15. storočí pod zámienkou prispôsobiť Cirkev novej mentalite, ktorá sa zrodila s humanizmom. Jeho zástancovia sa usilovali obmedziť hierarchickú moc pápeža v prospech koncilového zhromaždenia. Cirkev vyjadrujúca "vôľu veriacich" mala byť štruktúrovaná do značne autonómnych miestnych a regionálnych synod, z ktorých každá mala svoj jazyk a zvyky. Tieto synody sa mali pravidelne schádzať na generálnom koncile alebo svätej synode, ktorá by mala najvyššiu autoritu Cirkvi. Pápež, zredukovaný na primus inter pares (prvý medzi rovnými), sa mal podriadiť rozhodnutiam koncilov, ku ktorým sa dospelo rovným hlasovaním ich účastníkov. Duch oživujúci nemeckú Synodaler Weg a všeobecnú synodu vo svojich najautentickejších prejavoch preberá a oživuje tieto staré omyly, odsúdené viacerými pápežmi a koncilami. Vtedajší kardinál Joseph Ratzinger tieto staré omyly odsúdil: "Vo svetle Tradície Cirkvi a jej sviatostnej štruktúry a špecifického cieľa je predstava zmiešanej synody ako najvyššej stálej riadiacej autority národných cirkví bludom. Takejto synode by chýbala akákoľvek legitimita a poslušnosť voči nej by sa mala rozhodne a jasne odmietnuť. "9

"Stal som sa vyvrheľom pre svojich príbuzných, cudzincom pre deti svojej matky"

Pre pozorného pozorovateľa nadobúda táto panoráma apokalyptické tóny. Pripravuje sa manéver, ktorého cieľom je zničiť svätú Matku Cirkev vymazaním základných prvkov jej organickej ústavy a doktríny, čím sa stane nepoznateľnou. Ako už bolo spomenuté, kardinál Müller varuje, že ak sa synodálne reformy uplatnia v maximálnej miere - v utopických intenciách ich propagátorov -, môžu viesť k "zničeniu Katolíckej cirkvi". Táto deštrukcia je o to hroznejšia, že ju páchajú posvätné ruky, ktoré by ju mali chrániť pred každým nebezpečenstvom. Ešte nikdy nezaznelo varovanie Pavla VI. tak ako teraz: "Niektorí praktizujú... sebazničenie... Cirkev je postihnutá tými, ktorí sú jej súčasťou. "10

Tvárou v tvár takejto hrozivej perspektíve sa mnohí katolíci cítia stratení, znechutení, zmätení, rozpačití a dokonca sklamaní a nie všetci reagujú primerane. Niektorí podľahnú pokušeniu sedevakantizmu - opustia Cirkev a začnú sa správať sebectvom. Iní podľahnú pokušeniu apostázy - opustia Cirkev a prijmú falošné náboženstvá. Väčšina klesá

upadá do ľahostajnosti a ponecháva Cirkev jej smutnému osudu. Všetci sa hrubo mýlia! Amicus certus in re incerta cernitur (priateľ v núdzi je naozaj priateľ). Teraz je čas, keď svätá Matka Cirkev potrebuje milujúce a nebojácne deti, aby ju bránili pred vonkajšími a vnútornými nepriateľmi. Boh nás bude brať na zodpovednosť!

Pýtame sa sami seba, tak ako Plinio Corrêa de Oliveira v roku 1951: "Koľko je tých, ktorí žijú v jednote s Cirkvou v tejto chvíli, ktorá je tragická, ako bolo tragické umučenie, v tomto rozhodujúcom okamihu dejín, keď sa celé ľudstvo rozhoduje, či bude pre Krista, alebo proti Kristovi?" A tiež: "Musíme myslieť tak, ako myslí Cirkev, mať myseľ Cirkvi, postupovať tak, ako si Cirkev želá vo všetkých okolnostiach nášho života. . . . Predpokladá to obetu celého života. "11 Táto obeta vernosti je o to bolestnejšia, keď je namierená voči autoritám, ktoré ju nie vždy oceňujú a niekedy ju trpko prenasledujú.

Môžeme takmer zvolať, parafrázujúc žalmistu: "Stal som sa vyhnancom pre svojich príbuzných, cudzincom pre deti svojej matky" (Ž 68, 9). Áno, cudzincom, ale stále v dome svojej matky, teda vo Svätej rímskokatolíckej a apoštolskej cirkvi, mimo ktorej niet spásy.

_________________

1 Synod of Bishops, For a Synodal Church: Communion, Participation, Mission—Preparatory Document, no. II, Synod.va, accessed Jun. 10, 2023, https://www.synod.va/en/news/the- preparatory-document.html.

2 Plinio Corrêa de Oliveira, Unperceived Ideological Transshipment and Dialogue, chap. III, 2. C., TFP.org, accessed Jun. 11, 2023, https://www.tfp.org/unperceived-ideological-transshipment-and- dialogue/.

3 See International Theological Commission, Synodality in the Life and Mission of the Church, nos. 57, 119, Vatican.va, accessed Jun. 11, 2023,https://www.vatican.va/roman_curia/congregations/ cfaith/cti_documents/rc_cti_20180302_sinodalita_en.html.

4 Jean-Marie Guénois, “Contesté, sourd aux critiques . . . ‘Fin de règne’ solitaire pour le pape François,” Le Figaro, May. 13, 2022, https://www.lefigaro.fr/actualite-france/conteste-sourd-aux- critiques-fin-de-regne-solitaire-pour-le-pape-francois-20220513. Reprinted with permission.

5 See Ralph M. Wiltgen, The Rhine Flows Into the Tiber: A History of Vatican II (Devon, U.K.: Augustine Publishing Company, 1979).

6 Raymond Arroyo, “Cardinal Müller on Synod on Synodality: ‘A Hostile Takeover of the Church of Jesus Christ . . . We Must Resist,’” National Catholic Register, Oct. 7, 2022,

https://www.ncregister.com/interview/cardinal-mueller-on-synod-on-synodality-a-hostile-takeover- of-the-church-of-jesus-christ-we-must-resist.

7 Jules Gomes, “Anglican Converts Warn of Synodal Perils,” ChurchMilitant.com, Nov. 10, 2022, https://www.churchmilitant.com/news/article/anglican-converts-warn-of-synodal-perils.

8 Gomes, “Anglican Converts.”
9 Joseph Ratzinger, “Democratizzazione della Chiesa?” in Annunciatori della parola e servitori

della vostra gioia, vol. 12 of Opera omnia (Vatican: Libreria Editrice Vaticana, 2013), 183.

10 Paul VI, “Speech to the Members of the Pontifical Lombard Seminary” (Dec. 7, 1968), Vatican.va, https://www.vatican.va/content/paul-vi/it/speeches/1968/december/documents/hf_p- vi_spe_19681207_seminario-lombardo.html. (Our translation.)

11 Plinio Corrêa de Oliveira, The Way of the Cross (Crompond, N.Y..: America Needs Fatima, 1990), 37, 29.

xxx

I - Biskupská synoda

1. Čo je synoda biskupov?

Synoda biskupov je stály orgán Katolíckej cirkvi, ktorý je mimo Rímskej kúrie a zastupuje episkopát. Zriadil ju pápež Pavol VI. 15. septembra 1965 motu proprio Apostolica sollicitudo.

Synodu zvoláva pápež, ktorý určuje tému. Môže sa stretnúť v troch formách: Riadne generálne zhromaždenie pre záležitosti týkajúce sa dobra univerzálnej Cirkvi, mimoriadne generálne zhromaždenie pre naliehavé otázky a osobitné zhromaždenie pre záležitosti týkajúce sa jedného alebo viacerých regiónov. Má len poradný charakter, ale môže vykonávať rozhodovaciu funkciu, keď mu ju pápež udelí.

Doteraz sa uskutočnilo pätnásť riadnych generálnych zhromaždení Biskupskej synody. V tomto roku 2023 sa uskutoční šestnáste.

2. Sú závery synody záväzné?

Nie. V minulosti nemal záverečný dokument synody biskupov žiadnu magisteriálnu hodnotu, keďže jej úlohou bolo dávať návrhy najvyššiemu pápežovi. Pápež zozbieral myšlienky synody a vydal posynodálnu apoštolskú exhortáciu, v ktorej navrhol závery synody celej Cirkvi, niekedy s výraznými úpravami. Tento pápežský dokument predstavoval magistérium. Po reformách zavedených pápežom Františkom v roku 2015 sa záverečný dokument stáva priamo súčasťou riadneho magistéria, ak ho rímsky pápež výslovne schválil. A ak pápež predtým udelí synode rozhodovaciu právomoc, jej Záverečný dokument sa po ratifikácii a promulgácii pápežom stáva súčasťou riadneho magistéria.

3. Môže pápež alebo synoda biskupov zmeniť učenie alebo štruktúry Katolíckej cirkvi?

Nie. Ani pápež, ani synoda biskupov, ani žiadny iný cirkevný alebo svetský orgán nemá právomoc meniť náuku alebo štruktúry Cirkvi, ktoré stanovil a zveril do úschovy jej božský Zakladateľ. Prvý vatikánsky koncil učí:

13. Lebo sa predkladá učenie viery, ktoré zjavil Boh

- nie ako nejaký filozofický objav, ktorý by mohla zdokonaliť ľudská inteligencia,

- ale ako božský vklad zverený Kristovej manželke, aby ho verne chránila a neomylne ohlasovala.

14. Preto sa má vždy zachovávať aj ten zmysel posvätných dogiem, ktorý raz vyhlásila svätá Matka Cirkev, a nikdy sa nesmie upustiť od tohto zmyslu pod zámienkou alebo v mene hlbšieho pochopenia.1

Kongregácia pre náuku viery uvádza: "Tak ako všetci veriaci, aj rímsky pápež je pod Božím slovom, katolíckou vierou ... . Nerozhoduje podľa vlastnej vôle, ale dáva hlas vôli Pána, ktorý k človeku hovorí v Písme prežívanom a vykladanom Tradíciou; inými slovami, episkopát primasa má hranice stanovené božským zákonom a nedotknuteľnou božskou konštitúciou Cirkvi obsiahnutou v Zjavení".2

4. Aké zmeny zaviedol pápež František na synode biskupov?

V roku 2015 pápež František ohlásil hlboké zmeny na Synode biskupov pri príležitosti päťdesiateho výročia jej ustanovenia.

Vyjadriac túžbu, aby sa pri príprave synodálnych zhromaždení konzultovalo s celým Božím ľudom, pápež navrhol plán na vytvorenie novej "synodálnej Cirkvi", ktorý vychádzal z tohto predpokladu: Vzhľadom na svoj nadprirodzený zmysel pre vieru (sensus fidei) sa celý Boží ľud nemôže mýliť (je neomylný in credendo) a má "cit" na hľadanie ciest, ktoré Pán otvára svojej Cirkvi. Synodálna cirkev by bola cirkvou vzájomného načúvania medzi veriacim ľudom, biskupským kolégiom a rímskym biskupom, aby sa dozvedeli, čo Duch Svätý "hovorí cirkvám" (Apok 2, 7). Na tento účel by všetky cirkevné orgány - vo farnostiach, diecézach a Rímskej kúrii - mali zostať spojené so základňou a vždy vychádzať "z ľudí a ich každodenných problémov "3.

Pápež František sa pustil do práce a apoštolskou konštitúciou Episcopalis communio (15. septembra 2018) zmenil synodu biskupov, aby do nej zapojil veriacich. Synoda je teraz rozdelená na tri etapy: prípravnú fázu konzultácií s Božím ľudom; slávnostnú fázu, teda stretnutie biskupov na zhromaždení; a realizačnú fázu, v ktorej má závery zhromaždenia, schválené pápežom, prijať celá Cirkev.

5. Ako pápež František odôvodňuje túto radikálnu zmenu v synode biskupov?

Podľa pápeža Františka sú biskupi učiteľmi aj žiakmi. Sú učiteľmi, keď ohlasujú "slovo pravdy v mene Krista, hlavy a pastiera". Ale sú aj učeníkmi, keď "s vedomím, že Duch Svätý bol darovaný každému pokrstenému, počúva Kristov hlas, ktorý hovorí prostredníctvom celého Božieho ľudu".4 Synoda sa tak stáva nástrojom, ktorý prostredníctvom biskupov dáva hlas celému Božiemu ľudu.

_________________

1 First Vatican Council, dogmatic constitution Dei Filius, chap. IV, nos. 13–14, PapalEncyclicals.net, accessed Jun. 11, 2023,https://www.papalencyclicals.net/councils/ecum20.htm.

2 Congregation for the Doctrine of the Faith, “Il Primato del Sucessore di Pietro nel mistero della Chiesa,” no. 7, Vatican.va,https://www.vatican.va/roman_curia/congregations/cfaith/documents/rc_con _cfaith_doc_19981031_primato-successore-pietro_it.html.

3 Pope Francis, “Speech Commemorating the 50th Anniversary of the Institution of the Synod of Bishops” (Oct. 17, 2015), Vatican.va, https://www.vatican.va/content/francesco/en/speeches/2015 /october/documents/papa-francesco_20151017_50-anniversario-sinodo.html.

4 Pope Francis, apostolic constitution Episcopalis communio (Sept. 15, 2018), no. 5, Vatican.va,https://www.vatican.va/content/francesco/en/apost_constitutions/documents/papa- francesco_costituzione-ap_20180915_episcopalis-communio.html.

www.synod23.s3.us-east-1.amazonaws.com