TAJOMSTVÁ TRADIČNEJ OMŠE (3): STUPŇOVÉ MODLITBY - VERZIKULY A DOMINUS VOBISCUM (3)

Skôr ako opustíme stupňové modlitby, pozrime sa na verzikuly a Dominus vobiscum. Po skončení Confiteor, Misereatur a Indulgentiam sa kňaz a posluhujúci mierne uklonia a povedia:

℣. Deus, tu conversus vivificábis nos.

℟. Et plebs tua lætábitur in te.

℣. Ostende nobis, Dómine, misericordiam tuam.

℟. Et salutáre tuum da nobis.

℣. Dómine, exaudi oratiónem meam.

℟. Et clamor meus ad te veniat.

℣. Dóminus vobiscum.

℟. Et cum spíritu tuo.

P. Orémus.

Ktoré sa zvyčajne prekladajú ako:

℣. Bože, obráť sa k nám a oživ nás.

℟. A tvoj ľud sa bude radovať v tebe.

℣. Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo.

℟. A daj nám svoju spásu.

℣. Pane, vyslyš moju modlitbu.

℟. A moje volanie nech príde k Tebe.

℣. Pán s vami.

℟. I s duchom tvojím.

P. Modlime sa.

Mierna poklona je v protiklade k predchádzajúcim telesným úklonom počas stupňových modlitieb. Kňaz a prisluhujúci boli vzpriamení, keď recitovali Žalm 42 (jeden v stoji, druhý v kľaku), a hlboko sa uklonili počas vlastného vyznania (Confiteor) a keď sa modlili jeden za druhého (Misereatur). Opäť sa vzpriamili, keď im boli odpustené hriechy (Indulgentiam), a teraz, v záverečných modlitbách pred tým, ako kňaz vystúpi k oltáru, sa mierne uklonia, akoby chceli naznačiť, že hlboké sebazaprenie počas vyznania a rozhrešenia sa skončilo, ale kňaz a posluhujúci sú stále v móde jednoduchej prosby, podobne ako úklon v Gloria počas verša "prijmi našu modlitbu" (suscipe deprecationem nostram).

Žalm 84, 7-8

Prvé dve kolá dialógu sú prevzaté zo Žalmu 84, 7-8. Žalm 84 je žalmom utečencov, ktorí sa vracajú domov z babylonského vyhnanstva, a obsahuje krásne pasáže, ako napríklad "Milosrdenstvo a pravda sa stretli, spravodlivosť a pokoj sa pobozkali". (verš 11) Žalm je tiež obľúbeným prameňom pre posvätnú liturgiu: verš 5 "Obráť sa k nám, Bože, náš Spasiteľ, a odvráť od nás svoj hnev" sa používa v ofíciu Kompletória.

Poznanie celého žalmu je užitočné na pochopenie úlohy, ktorú tu zohrávajú verše 7 a 8. Ž 84, 4 je: "Zmiernil si všetok svoj hnev: Odvrátil si hnev svojho rozhorčenia." Po tom, čo kňaz a posluhujúci práve dostali rozhrešenie,  s úľavou poznali, že Boží hnev bol odvrátený. S prosbami však ešte neskončili, pretože kňaz ešte musí vstúpiť do oslobodzujúcej Svätyne svätých.

Verš 7 vytvára zaujímavý obraz. Douay Rheims prekladá “Deus, tu conversus” ako "Bože, ty sa znova obrátiš", ale keďže conversus je minulé príčastie, možno ho preložiť aj ako "obrátil sa k nám", čo Boh urobil, keď nám počas rozhrešenia odpustil hriechy. Kon-verzia, čo je doslova opätovné obrátenie alebo obrátenie, je zvyčajne ľudská činnosť, pretože my, ktorí sme padli, sa musíme obrátiť k Pánovi o pomoc tým, že sa obrátime. Tu je to však obrátenie sa Boha k nám, čo robí pri svätej omši.

A keď sa Boh obracia k nám, daruje nám nový život, pretože "oživiť" v tomto verši neznamená urýchliť, ale oživiť alebo vrátiť život. V tomto úryvku je aj narážka na Ducha Svätého, pretože sloveso oživiť (vivifico) sa vo Vyznaní viery používa na označenie Ducha Svätého ako Pána, darcu života (Dominum vivificantem).

Mám podozrenie, že podobne ako mnohé žalmové verše, aj tieto dva výroky "Bože, ty sa znova obrátiš a oživíš nás" a "Tvoj ľud sa bude radovať v tebe" sú jednoducho dva spôsoby vyjadrenia toho istého, a teda "my" a "tvoj ľud" majú rovnaký referenčný bod. V kontexte stupňových modlitieb však môžeme o "nás" uvažovať ako o kňazovi a jeho služobníkoch a o "tvojom ľude" ako o laikoch, pretože plebs (ľud) je tradičný spôsob označovania laikov. [1] Boh vdýchne svojmu kléru nový život a vďační laici sa budú radovať. Celá Cirkev bude šťastná.

Kňaz a slúžiaci sa potom modlia verš 8 a prosia Boha o milosrdenstvo a spásu. Kňaz (a veriaci) sú úžasne chamtiví, keď ide o milosť. Práve im bola preukázaná milosť prostredníctvom rozhrešenia a o niekoľko okamihov sa chystajú prosiť o ďalšiu milosť pri Kyrie, ale milosť chcú znova, hneď teraz. Toto je, samozrejme, príklad liturgického koktania, ale odráža to aj nepokoj našich padlých sŕdc a našu neustálu potrebu Božej pomoci.

Žalm 101, 2

“Domine, exaudi orationem” sa v Rímskom rituáli často objavuje pred “Dominus vobiscum” (ako aj tu); a v Božskom ofíciu, keď je rečníkom laik alebo menší klerik, sa používa namiesto “Dominus vobiscum” pred kolektou alebo oráciou.

Ide o druhý verš žalmu 101, ktorý je vo Vulgáte opísaný ako "modlitba chudobného, ktorý bol v ťažkostiach"; v šiestom storočí po Kr. ho Cassiodorus zaradil ako piaty zo siedmich kajúcich žalmov. Intenzita latinčiny v tomto verši je ťažko preložiteľná. Audi je "vypočuj", ale pridaním predpony ex sa prosba posilňuje, akoby sa hovorilo: "Pane, naozaj, naozaj vypočuj moju modlitbu". A zatiaľ čo "výkrik" v slovenčine môže byť tichý, krik v latinčine nemôže; podľa definície je to hlasný, hlučný zvuk. "Kde je láska chladná, srdce je tiché," vysvetľuje svätý Augustín. "Kde láska horí, srdce je samý krik (clamor). Ak láska zostáva večná, srdce je stále hlučné (clamans)." [2] Páter Mikuláš Gihr správne opisuje túto prosbu v zmysle "svätej prudkosti" a "zbožného vzplanutia". [3]

Dominus vobiscum

Výraz "Pán s vami" sa v Biblii objavuje niekoľkokrát [4], zatiaľ čo odpoveď "I s duchom tvojim" je ozvenou pozdravu svätého Pavla svätému Timotejovi: "Pán Ježiš Kristus nech je s tvojím duchom". [5] Zdá sa, že Pavol používa hebraizmus, keď nahrádza "ty" slovom "tvoj duch" (pozri Jób 15, 13), ale nech už bol jeho zámer akýkoľvek, v rímskej liturgickej tradícii je tento výraz narážkou na ducha svätenia udeleného diakonom, kňazom a biskupom. Laici a menší klerici preto nemôžu používať pozdrav “Dominus vobiscum”, pretože odpoveď, ktorú vyvoláva, je určená len pre tých, ktorí majú vyššie svätenia. Toto používanie nie je príkladom klerikalizmu, ale uznaním bremena, ktoré vyššie svätenia kladú na prijímateľa. Boží ľud akoby odpovedal: "A nech je Pán s duchom svätých rádov, ktorý ťa urobil diakonom/kňazom/biskupom, lebo tento duch je síce privilégiom a milosťou, ale prináša aj veľkú osobnú cenu a vystavuje ťa veľkým duchovným nebezpečenstvám."

Jednou z gramatických zaujímavostí tohto pozdravu je, že v ňom chýba sloveso: Dominus je "Pán" a vobiscum je "s vami". Kontext utvára, ktorá nálada slovesa "byť" by sa mala použiť. Počas Zvestovania svätý Gabriel používa rovnakú formu pozdravu Panne Márii - Dominus tecum - a Cirkev múdro interpretuje pozdrav ako "Pán je s tebou", pretože Mária je plná milosti. [6] Tu však, keď začíname vstupovať do numinózneho sveta, je zmysluplnejšie použiť subjunktív: "Nech je Pán s tebou".

Svätý Tomáš Akvinský vidí alegorický význam v tom, že počas svätej omše v jeho dobe, predtým ako boli do obradu formálne pridané stupňové modlitby a Posledné evanjelium, kňaz sedemkrát pozdravil ľud, šesťkrát Dominus vobiscum a raz Pax Domini. Akvinský sa domnieva, že to naznačuje sedem darov Ducha Svätého. V misáli z rokov 1570/1962 sa Dominus vobiscum používa osemkrát a v rovnakom hermeneutickom duchu si môžeme predstaviť, že toto číslo prezrádza Zmŕtvychvstanie, pretože Kristus vstal z mŕtvych na ôsmy deň. Takýto výklad pekne zapadá do Akvinského pozorovania, že kňaz sa počas tejto omše päťkrát otočí k ľudu, a to znamená, "že náš Pán sa päťkrát zjavil v deň svojho zmŕtvychvstania". [7]

Michael P. Foley

Poznámky

[1] Pozri modlitbu Unde et memores v kánone.

[2] Expozitúra v Žalme 37, č. 14.

[3] Svätá omšová obeta: (Herder, 1902), 366.

[4] Pozri Rút 2, 4; Numeri 14, 42; 2 Krn. 15, 2.

[5] 2 Tim 4, 22.

[6] Lk 1, 28.

[7] Summa Theologiae III.83.5 ad 6.

https://www.newliturgicalmovement.org/2024/02/prayers-at-foot-of-altar-part-4.html