TAJOMSTVÁ TRADIČNEJ OMŠE (7): GLORIA IN EXCELSIS DEO (II)
Glória in excelsis bola preložená z gréčtiny do latinčiny, pravdepodobne svätým Hilárom z Poitiers (cca 310 – 367). S radosťou pripisujeme toto dielo jemu, pričom však zvažujeme aj možnosť neskoršieho redakčného zásahu.
Prvý verš Glória znie:
Gloria in excelsis Deo, et in terra pax homínibus bonae voluntátis.
Čo prekladám ako:
Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.
Tento verš pochádza z Lukáša 2, 13-14, ktorý podľa Vulgáty znie:
Et subito facta est cum angelo multitudo militiae caelestis laudantium Deum, et dicentium: Gloria in altissimis Deo, et in terra pax hominibus bonae voluntatis.
To prekladám:
A hneď sa pri anjelovi objavilo množstvo nebeského vojska, ktoré chválilo Boha a hovorilo: „Sláva Bohu na výsostiach a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“
Slovosled a zamlčané sloveso
Prvou zvláštnosťou je syntax a absencia explicitného slovesa v pôvodnej gréčtine aj v latinskom preklade. Ako zvykol hovorievať jeden z mojich učiteľov: na slovoslede v gréčtine a latinčine nezáleží – až kým na ňom nezáleží. Je rozdiel medzi tvrdením, že Bohu patrí sláva, ktorá je na výsostiach, a tvrdením, že sláva patrí Bohu, ktorý je na výsostiach. Väčšina interpretácií uprednostňuje druhú možnosť. A pretože sloveso „byť“ je v tomto verši zamlčané, nevieme, či ide o výrok v oznamovacom alebo želacom spôsobe. Spievame, že všetka sláva patrí Bohu, alebo že všetku slávu by sme mali dať Bohu? Domnievam sa, že kontext podporuje druhý výklad, avšak gramaticky sú oba rovnako platné.
Výsosť, alebo výsosti?
Ďalšou zvláštnosťou v pôvodnej gréčtine je výber slov. Prečo evanjelista použil množné číslo na označenie Božieho miesta? Grécke ὑψίστοι (hypsistoi) sa objavuje v naratíve o Narodení Pána v Lukášovi 2, 14, a tiež v opisoch vstupu do Jeruzalema na Kvetnú nedeľu v Matúšovi 21, 9, Markovi 11, 10 a Lukášovi 19, 38. Preklady obvykle hovoria „Sláva Bohu na výsosti”, čo nie je nesprávne, ale gréčtina (a latinčina) používajú množné číslo: „Sláva Bohu na výsostiach.“ Aký je medzi tým rozdiel? Možno nie logický, ale psychologický. Pre mňa osobne singulár naznačuje pevné, konkrétne miesto, a pevné miesta sú zrozumiteľnejšie a preto aj upokojujúcejšie. Zdá sa, že s tým súhlasí aj Robert Browning vo svojej básni Pippova pieseň (Pippa’s Song):
„Rok je v jari,
Deň v rannom čase,
Ráno o siedmej hodine,
Stráň perlami rosoy zdobená,
Škovránok lieta,
Slimák na tŕni ,
Boh v svojom nebi –
A všetko je správne na svete!“
„Boh je vo svojom nebi“ a “všetko je v poriadku.“ Pre Browninga je nebo pevne ohraničené miesto, centrum stability, z ktorého Boh riadi svet alebo aspoň sedí na jeho vrchole. Výraz „výsosti“ je však amorfnejší a možno trochu znepokojivejší. V tomto prípade Boh nevychádza z centra stability, ale z tajomnej, numinóznej sféry - alebo sfér -, ktoré sa nedajú ľahko ohraničiť. Boh prichádza nevieme odkiaľ; je Iný, ktorý prebýva v hmlistých oblastiach inakosti. K tejto téme sa vrátime, keď budeme skúmať Krédo.
Výsostia zhora alebo zdola?
Pokiaľ ide o latinský preklad, možno sa pozastaviť nad voľbou excelsis namiesto altissimis pre slovo hypsistois. Existuje rukopis Vetus Latina [1], ktorý prekladá Lk 2, 14 ako Gloria in excelsis Deo, a existuje aj taký, ktorý tento verš prekladá ako Gloria in altissimis Deo. Každopádne v evanjeliách preložených sv. Hieronymom, ktoré boli vydané dvadsať rokov po smrti sv. Hilára, sa nachádza slov altissimis pre preklad slova hypsistois v Lk 2, 14 a v Mt 21, 9 (vstup do Jeruzalema), zatiaľ čo excelsis je vo Vulgáte použité ako výraz pre vstup do Jeruzalema v Mk 11, 10 a Lk 19, 38. Treba mať na pamäti, že sv. Hieronym nepreložil evanjeliá nanovo z pôvodných jazykov, ale upravil už existujúce preklady Vetus Latina, ktoré boli rôznej kvality a často mali viacero variantov pre každý verš. Často ponechával odlišné výrazy, ktoré by on osobne radšej upravil. Napríklad v evanjeliových textoch, ktoré zdedil, sa „veľkňaz“ (ἀρχιερεὺς, archiereus) u Matúša 26, 62 a Lukáša 22, 50 prekladá ako princeps sacerdotum, u Marka 14, 53 ako summus sacerdos a u Jána 11, 49 ako pontifex . Nech už boli jeho osobné rozhodnutia akékoľvek, Hieronym ich nechal takto.
Z logického hľadiska je medzi altissimi a excelsis opäť malý rozdiel, pretože obidve sú v množnom čísle a obidve znamenajú výšku alebo vznešenosť. Ak môžeme pripísať nejakú božskú prozreteľnosť výskytu excelsis vo Veľkej doxológii, mohla by to byť táto. V klasickej latinčine altissimus doslova označuje výšku, nadmorskú výšku alebo hĺbku, zatiaľ čo excelsus (excello) etymologicky súvisí s dokonalosťou. Pri excelsis, Boh nie je ďaleko v ďalekej galaxii, ale vo vyvýšenom postavení výnimočnej nadradenosti. Je pravda, že altissimus môže znamenať aj vznešený alebo vyvýšený, ale toto slovo naznačuje aj to, že je „videný zdola nahor“. [2] Excelsus, na druhej strane, môže znamenať videnie z perspektívy toho, čo je vyššie, alebo aspoň videnie na rovnakej úrovni. Anjelský hymnus sa teda začína pohľadom z vtáčej perspektívy - či skôr z pohľadu anjela, ktorý sa na Božiu slávu nepozerá zdola, ale z výšin. Vytvára tak výraznejší kontrast medzi tajomnými Božími sférami a zemou, kde prebývajú úbohí, ľudia dobrej vôle, o ktorých je reč vo zvyšku verša.
Michael P. Foley
Poznámky:
[1] Vetus Latina (známa aj ako Itala alebo Stará italica) je zbierka raných latinských prekladov Biblie, ktorá sa skladá z mnohých rukopisných variantov. V roku 382 n. l. pápež Damasus I. poveril svätého Hieronyma, aby zrevidoval evanjeliá Vetus Latina.
[2] „Altus, a, um,“ v časti „Alo,“ A, Lewis and Short Latin Dictionary (Oxford: Clarendon Press, 1879), s. 95, stĺpec B.
Prvú časť výkladu nájdete TU
https://www.newliturgicalmovement.org/2024/07/the-gloria-in-excelsis-part-two.html